Slovenská akadémia klasickej homeopatie

[b]Pacient:[/b] Pekný mladý muž, 20 rokov.


[b]D: Čo robíte?[/b]
P: Som študent medicíny.
[b]D: Ako vám môžem pomôcť?[/b]
P: Keď som začal študovať, mal som pochybnosti o sebe, o svojom konaní. Myslím, že to bolo tým, že som bol spochybňovaný celý môj život, začal som sa strachovať, či budem schopný zarobiť peniaze a postarať sa o seba. Mám pocit, že sa to dialo preto lebo sa mi prestalo dariť všetko v osobnom živote, nielen v štúdiu ale aj osobnom živote.
Možno to bolo kvôli vzťahu s otcom, aj keby som urobil všetko najlepšie ako sa to len dá, nikdy to nebolo dosť dobré.
[b]D: Čo bolo dôležitejšie keď ste povedali, keď ste povedali, že ste neistý, peniaze alebo štúdium?[/b]
P: Štúdium, všetci do mňa vkladajú nádeje aby som dokončil tú školu. Rodičia aj starí rodičia. Oni sa aj chvastajú, že ich vnuk je na univerzite.
[b]D: Z toho máte problém?[/b]
P: Všetka vina by padla na mňa pretože oni by vyzerali hlúpo pred ostatnými (blame and guilt)
[b]D: Ale keď uspejete oni získajú to uznanie?[/b]
P: Možno, oni budú na mňa hrdí.
[b]D: Prečo by ste mali pocit viny?[/b]
P: Mám pocit, že všetko musím... od malička som bol naučený robiť všetko rýchlo a dobre. Z toho plynie, že keď sa mi niečo nevydarí, mám z toho ešte väčší stres.
[b]D: Čo sa vtedy deje?[/b]
P: Čo sa týka športu (robil som atletiku), pred súťažou - bolo mi zle od začiatku keď som na zobudil, cítil som nevoľnosť (nauseu). Celý deň som nechcel jesť ale bolo to nevyhnutné kvôli športovému výkonu.
Pred písomkou alebo pred týmto vyšetrením sa trasiem. Po chvíli keď to začne sa už uvoľním.
[b]D: Čo vás ešte trápi? [/b]
P: Mal som väčší problém, že mi odišli kolená a nemohol som pokračovať v športe.
[b]D: Čo sa stalo s tými kolenami?[/b]
P: Nikto nevie, začali opúchať.
Po záťaži bolia a opúchajú. To ma deptalo, robil som šport a darilo sa mi a potom som nemohol pokračovať.
[b]D: Čo myslíte tou depresiou?[/b]
P: Celkovo, že som nemohol trénovať a vybiť tú energiu čo som mal. Pre mňa to bol zmysel života, po škole som nič iné nerobil.
[b]D: Ako dlho už nerobíte šport?[/b]
P: Asi tri roky.
[b]D: Čo na tom športe bolo dôležité?[/b]
P: Páčilo sa mi to, bol som zrelaxovaný po športe, keď som vyhrával, masírovalo to moje ego. Skôr tá zábava a všetko spojené s tým ma bavilo a zaujímalo, aj tá výživa. Všetko spojené so športom. Chcel som behať, a to ma napĺňalo. Bavilo ma porážať tých súperov.
[b]D: Bolo to niečo ako vaše zlaté časy? Bol to úspech?[/b]
P: Áno.
[b]D: A potom sa to zmenilo...?[/b]
P: Áno, keď som išiel behať a boleli ma z toho kolená, potom som bol nervózny a niekedy som aj šmaril tenisky o stenu v zlosti, bolo mi aj do plaču.
[b]D: Ako dlho to trvalo? [/b]
P: Ten hnev 10-15 minút.
[b]D: Boli ste vtedy sám?[/b]
P: Áno.
[b]D: Urobili ste to niekedy pred niekým?[/b]
P: Nie lebo som bol vychovaný aby som neukazoval emócie a vyzeral pekne.
[b]D: Takže ste boli takto vychovaný ale vlastne ste ich potrebovali ukázať?[/b]
P: Nemohol som to ukázať pred otcom lebo by sa na mňa hneval.
[b]D: Bola to frustrácia alebo hnev?[/b]
P: Pre mňa je najväčšia potupa keď na mňa niekto navrieska a povie mi že niečo robím úplne zle.
[b]D: Čo sa stane keď niekto na vás zvýši hlas?[/b]
P: Keď rodičia skryjem sa niekde, je to pre mňa potupa, keď sú to priatelia, kľudne sa s nimi pohádam, postavím sa za seba.
[b]D: Takže keď je to určitá autorita tak máte strach?[/b]
P: Nie celkom, keď niekto neurobí niečo poriadne, dokážem aj ja zvýšiť hlas. Nekričím ale presadzujem názor nervóznejším spôsobom ale aj to sa mi nezdá normálne.
[b]D: Ako na vás pôsobí tá nervozita a slabosť vo vašom hlase? Aký je v tej chvíli problém vo vás? Čo vám chýba v tom hlase?[/b]
P: Keď som s mamou tak o tom diskutujeme, ale s otcom – jeho absolútne nezaujíma čo si myslím lebo on má svoju pravdu.
[b]D: A ako to na vás vplýva? Čo cítite?[/b]
P: Strašne som sa hneval, vyzúril som sa sám na sebe, že je taký, odišiel som do izby.
Teraz sa to snažím neriešiť lebo som si povedal, že aj tak iný nebude.
Teraz odídem a už nezúrim, hovorím si len, nemôžem to zmeniť, on je otec, aj tak sa nezmení.
[b]D: Je to frustrácia alebo akceptácia? Ak ste sa dostali do tohto stavu?[/b]
P: Prišlo to samé.
[b]D: Vekom, múdrosťou?[/b]
P: Asi skúsenosťou.
[b]D: Alebo vás mama ukľudňovala? Mama vždy musí navodzovať rovnováhu medzi dvoma mužmi – jeden má mladosť a energiu a mama sa snaží ukazovať dobrú stranu každého pred tým druhým.[/b]
P: Mala v tom určite úlohu ale aj tak si myslím, že to prišlo samé.
[b]D: Takže aký je to pocit?[/b]
P: Prispôsobil som sa a aj sa ho bojím, ako bude reagovať keby ma vyhodili zo školy alebo by som niečo neurobil dobre.
[b]D: Čo by sa stalo?[/b]
P: Neviem, on mi hovorí, že by som išiel kopať kanály.
[b]D: Ako to beriete? Beriete to ako motiváciu?[/b]
P: Po telefonáte s otcom, mám chuť so všetkým praštiť a odísť niekde ďaleko od neho.
[b]D: Už ste skúsili odísť zo školy?[/b]
P: Nie.
[b]D: A odošli ste od neho ďaleko?[/b]
P: Áno, bývam v Prahe.
[b]D: Je to pre vás dobre?[/b]
P: Áno ale aj by som chcel ísť za mojím malým bratom.
[b]D: Je to trest? Ste šťastný, že ste ďaleko?[/b]
P: No
[b]D:Takže aký je teraz problém?[/b]
P: Bojím sa, že nespravím skúšky. A rozišiel som sa aj s dievčaťom, všetky tie problémy sa na mňa hrnú.
Bojím sa, že naozaj budem nútený pracovať ako robotník.
[b]D: Čo je väčší problém? Škola alebo to dievča?[/b]
P: Asi tá práca a štúdium, trápilo ma len, že to dievča mi nepovedalo, prečo ma nechala.
Problém je so školou, učenia je veľa, musím sa veľa učiť, je to ťažké a nikam to nevedie. Stále sa učím a prídem do tej školy a nič si nepamätám.
[b]D: Dávate do toho úsilie? Nepamätáte si alebo sa len bojíte že na skúške to nebudete vedieť?[/b]
P: Teraz si neviem spomenúť a z toho pramení, že ani v budúcnosti si nebudem vedieť spomenúť.
Otec má stále na mňa dosah, keď zlyhám, prídem zase domov a znovu bude na mňa hučať.
Chýba mi sebavedomie nato aby som urobil skúšky. Nemám dosť sebavedomia aby som odpovedal na otázku.
D: Ako ste k tomu prišli?
P: Vnútorne to tak cítim. Keď som bol mladší, bol som vtipný a veselý, mal som to ako zásterku toho nízkeho sebavedomia.
[b]D: Myslíte si, že váš problém je, že starí rodičia budú zle vyzerať alebo je to váš problém?[/b]
P: Oboje, možno to je moja chyba. Mrzelo by ma, že som strápnil rodinu, trápil by som sa ešte viac.
[b]D: Je to viac vaše zlyhanie alebo rodiny?[/b]
P: Ja dokážem ísť na dedinu ale nedokážem ísť pred starých rodičov.
[b]D: Ako by ste reagovali, keby ste zlyhali?[/b]
P: Ja by som sa bál utiecť lebo otec by ma našiel. Bojím sa toho otca.
Stále mi to beží v hlave.
V súčasnosti nie je problém ísť na akúkoľvek vysokú školu ale ja sa bojím, že otec povie, že som ich už stál dosť peňazí.
Bojím sa toho že som sklamal svoju rodinu.
[b]D: Čo pre vás môže ten liek urobiť?[/b]
P: Mať vyššie sebavedomie a aby som sa nestaral o názor môjho otca.
[b]D: Ako to urobíme?[/b]
P: Je to ťažké, u nás v rodine bolo dôležité, čo si o nás ľudia pomyslia. Mne je to už jedno.
Ja neviem čo môžem od homeopatie očakávať. Chcel som to vyskúšať.
[b]D: Kedy to prišlo do vašej mysle?[/b]
P: Mama mi povedala, že keď som mal 12 rokov, mal som strašný suchý kašeľ a homeopatka nám dala lieky a potom som už nebol chorý.
Tak som to chcel aj teraz vyskúšať. Či sa budem menej báť pred skúškou alebo či to odstráni strach z toho, čo si o mne myslí rodina...
[b]D: Čo ešte?[/b]
P: Či ma to dokáže ukľudniť, lebo som v poslednom čase taký roztrasený aj počas dňa.
Zrazu to tak príde, pijem čaj a zrazu sa mi začne triasť ruka.
Ostatní si myslia, že sebavedomia mám na rozdávanie.
Otec chce aby som bol superčlovek, dokonalý.

[u]Analýza:[/u]
Hovorí, nemám sebavedomie, nikto mi nedal právo zlyhať. Mám na sebe priveľkú záťaž.
Jeho podstata je, že má nízke sebavedomie a navonok ukazuje, že je v poriadku = Lycopodium
Lycopodium – má nízke sebavedomie a je potlačený otcom, bojí sa autorít ale na rovnocennej úrovni sa dokáže presadiť.
[b]MIND – AFFECTATION[/b] (pretvárka, afektovanosť) (smeje sa pred kamarátmi a doberá si ich aj ked vnútri sa cíti inak)
[b]MIND - LAUGHING - anxiety – during [/b](smiech – úzkosť – počas)
[b]MIND - CONFIDENCE - want of self-confidence[/b] (sebavedomie – chce ho)
[b]MIND - GAMBLING - passion for gambling[/b] (hráčstvo – vášeň pre hazard)
(strach zo zlyhania)
[b]MIND - FEAR - failure, of - examinations; in[/b] (strach zo zlyhania pri skúške)
[b]MIND - AILMENTS FROM - domination - long time; for a[/b] (ťažkosti – nadvláda – po dlhý čas)
[b]MIND - AILMENTS FROM - domination - children; in [/b]

[b]Predpis: LYCOPODIUM 30CH[/b]