|
Pacient: Mladý muž. 30 rokov.
D: Čo teraz robíte?
P: Pracujem pre poisťovaciu spoločnosť.
D: Ako dlho?
P: Viac ako rok.
D: Čo tam robíte?
P: Vybavujem poistné udalosti.
D: Čo ste robili predtým?
P: Pracoval som v automobilovom priemysle.
D: Ako dlho?
P: 6 rokov
D: A predtým?
P: Študoval som, bol som na vojenčine.
D: Prečo ste odišli z prvého zamestnania?
P: Bolo to dávno. Kvôli vzťahom s ľuďmi v tej firme, niektorí odišli a niektorí začali robiť zle.
D: Komu robili zle? Vám?
P: Nie, medzi sebou
D: Kde ste sa vy pritom cítili zle?
P: Nebola tam priateľská atmosféra, bolo to len o práci.
D: Prečo to bolo dôležité pre vás tá priateľská atmosféra?
P: Neviem, cítim sa lepšie keď je to priateľské.
D: Súvisí to aj inak s vaším životom, že potrebujete priateľskú atmosféru? V tejto práci to je dobre?
P: Áno
D: Čo je na tej atmosfére dobré pre vás? Načo vám to je?
P: Nemám rád konflikty, keď sa ľudia hádajú.
D: Ako dlho to nemáte rád?
P: Od malička.
D: Čo sa stane keď vidíte hádky? Keď vidíte hádky alebo keď sa s vami hádajú?
P: Keď sa so mnou niekto háda, mrzí ma to viac, je mi to ľúto, keď sa hádajú iní, snažím sa to vyriešiť.
D:Čo robíte keď sa s vami niekto háda? Bránite sa alebo odídete?
P: Predtým som odchádzal, teraz sa skôr hádam.
D: Teraz by vám už nevadilo sa hádať?
P: Vadilo, ale teraz ... tým, že som predtým utekal, teraz sa cítim silnejší.
D: Čo myslíte tým "hádať sa"?
P: Presadzovanie si svojho, svoj argument, svoju pravdu.
D: Predtým ste nevedeli zvládnuť takú situáciu a teraz to už viete? Máte dobrý pocit, keď sa už viete hádať s tým človekom?
P: Síce sa nechcem hádať ale keď si viem presadiť svoje mám už lepší pocit.
D: Prečo ste tu dnes?
P: Mám panickú poruchu a dosť mi to ovplyvňuje môj život, som v strese keď niekam idem a neviem dobre sám fungovať.
D: Čo to znamená? Čo sa začne diať?
P: Nervozita. Stres, panika. Mám myšlienky na útek z tej situácie. Fyzické príznaky – je mi na odpadnutie, triašku, silná slabosť. Mám pocit, že sa zosypem. Niekedy si ľahnem a musím sa ukľudniť.
D: Ako dlho to už máte?
P: 4-5 rokov...
D: Čo ste už pre to urobili za tých 5 rokov? Ako ste sa liečili?
P:Najprv som si chcel pomôcť sám, potom som musel ísť k psychiatrovi lebo to bolo horšie.
D: Aké lieky ste brali naposledy?
P: Aconite. Rosa damascena.
D: Cítili ste nejaké zmeny?
P: Po Ruži určite áno.
D: Čo sa stalo?
P: Keď som ju začal brať, pomohla mi na 80%, mal som pocit, že ten zlý stav ustúpil, mal som lepší pocit zo seba, riešil som viac veci, ktoré som predtým nerobil, viac som mohol začať pracovať na sebe. Cítil som sa aktívnejší. Bol som viac sebeckejší. Bojoval som viac sám za seba.
D: Tá zmena ešte trvá alebo to už je preč?
P: Ešte trochu trvá ale teraz je to na 30%.
D: Čo je lepšie tých 30%?
P: Som samostatnejší. Aj fyzicky je to lepšie ale je to ako na hojdačke, raz je lepšie, raz je horšie. Ale mentálne mi je lepšie.
D: Prečo ste teda prišli sem?
P: Moja homeopatka mi to odporučila.
D: A vy ste prišli?
P: Áno.
D: Prečo? Keď ten liek vám pomohol tak veľmi.
P: Lebo sa chcem úplne zbaviť tej choroby, doraziť to.
D: Čo vás trápi na tomto probléme, ktorý chcete ukončiť?
P: Nechcem byť niekomu na obtiaž lebo keď ma chytí ten stav, neviem poriadne fungovať, chcem fungovať sám za seba. Pred tou ružou som nemal pocit, že by som chcel niečo dosiahnuť.
D: Ako často máte tie panické záchvaty?
P: Keď mám stresové situácie - keď máme ísť na návštevu, k doktorovi alebo keď niekam ideme, alebo keď mám v práci niečo vyriešiť.
Tie záchvaty som najprv nevedel vôbec ovládať, teraz už viem čo má prísť a viem sa s tým lepšie vyrovnať.
D: Čo znamená pre vás byť sebestačný?
P: Presadiť si niečo svoje, dokázať niečo, niekde sa presadiť. (achieve something, to prove myself)
D: Ako to vnímate teraz? Je vám lepšie o 80%. Chcete tých chýbajúcich 20% dosiahnuť rýchlo alebo nie?
P: Po toľkých rokoch viem vydržať, ked mi poviete, že je to proces a bude to pol roka, vydržím. Ale samozrejeme by som to chcel rýchlejšie.
D: Ste teraz spokojní s tými 30%?
P: Áno, je to lepšie lebo to je aspoň o trochu lepšie. Ale jasné, že by som bol rád keby to bolo ešte lepšie. Po ruži som mal dni eufórie, potom sa to ustálilo a cítil som sa dobre ale teraz to treba ešte doťuknúť.
D: Čo je tých 70%?
P: To fyzické obmedzovanie. Slabosť, pocit na odpadnutie, panická úzkosť, je treba niečo vyriešiť a ja vtedy neviem pozbierať sily, som veľmi nervózny... nie je to vedomé, prichádza to samé. Nemám nad tým kontrolu.
D: Keď ste sem išli, pripravovali ste si nejaký scenár, čo poviete?
P: Rozmýšľal som nad otázkami, ale veľmi som to neriešil. Za tie roky som sa odsledoval, ja mám ten problém , že mám problém z neznámeho, keď neviem ako to bude. Keď už potom nastane tá situácia, je už dobre. Najhorší je ten čas predtým.
D: Keď neviete čo sa bude diať?
P: Keď neviem do čoho idem. Keby mi niekto povedal 5 minút pred situáciou, že tam idem tak nemám čas na stres ale keď to viem dopredu je problém.
D: Hovoríte o svojom probléme s niekým?
P: S priateľkou a s doktorom.
D: Prečo?
P: Lebo ona mi rozumie a pomôže mi.
D: Ale chcete byť samostatný na druhej strane?
P: Áno.
D: Prečo ju s tým potom zaťažujete?
P: Lebo mi to pomôže keď s ňou o tom hovorím.
D: Čo od nej očakávate že pre vás urobí?
P: Neviem, väčšinou mi povie niečo také, čo mňa nenapadne, pomáha mi ten rozhovor. Niekedy som jej rozprával všetko, ale teraz jej už nehovorím všetko.
D: S inými ľuďmi o tom nehovoríte? S rodinnými príslušníkmi?
P: Nie.
D: Čo očakávate od tej priateľky? Má vás objať alebo prejaviť sympatie?
P: Určite v tej chvíli nechcem žiadne dotyky, skôr že ma vypočuje a rozumie mi.
D: Čo sa stane keby sa vás dotkla?
P: Nerobí mi to dobre, odtiahnem sa.
D: Čo je na tom zlé?
P: V tom momente mi to nerobí dobre.
D: Čo to vyvoláva? Smútok, zlosť, ... ako na to reagujete?
P: Chcem mať okolo seba bublinu, nechcem fyzický dotyk.
D: Ako to bolo s mamou v detstve? Dotýkala sa vás alebo nie.
P: Asi áno, som zo 4 súrodencova a dlho som bol najmladší a brali ma ako najmenšieho, na dotyky si nespomínam, ale asi sa ma dotýkali.
D: Aký máte vzťah s mamou teraz?
P: Bývame na striedačku u našich rodičov alebo u priateľky.
D: Chcete aby vás aj mama utešila vo vašich problémoch?
P: Nie. Hovorím s ňou ale nie do hĺbky.
D: Prečo nie?
P: Nemám s ňou až taký hlboký vzťah.
D: Prečo?
P: Neviem, my sme taká rodina, že sme na seba veľmi citovo naviazaní, ale to nie je dôvod na to aby sme sa dôvernejšie rozprávali o niektorých veciach.
D: Ale prečo? Čo vás zastavuje aby ste išli do hĺbky pred svojou mamou?
P: neviem.
D: Čo sa deje v tom panickom stave? Chcete byť sám, chcete spoločnosť, byť v uzavretej izbe, čo vtedy chcete?
P: Prvý pocit je utiecť od toho, potrebujem sa hýbať, potrebujem chodiť.
D: V akom priestore?
P: Najlepšie niekde vonku.
D: Sám alebo s niekým?
P: Je mi to jedno, chôdza mi pomáha.
D: Je vám jedno či to miesto je preplnené alebo tam nie sú ľudia?
P: Je mi to jedno.
D: Ako dlho chodíte?
P: Je to nápor energie a sedenie mi robí zle. Musím vtedy chodiť a zbaviť sa tej energie.
Aj v práci keď to príde musím sa odpútať od toho a potom to prejde.
D: Chodíte rýchlo?
P: Áno. Skôr rýchlejšie.
D: Ako dlho chodíte?
P: 10-15 minút. Potom sa cítim lepšie.
D: Keď nemôžete chodiť?
P: Snažím sa zamestnať myseľ.
D: Ako? Ako odpútate svoju myseľ?
P: Zameriam sa na nejaký problém v práci a sústredím sa len na to.
D: Snažíte sa zmeniť svoju myseľ aby ste nemysleli na ten atak?
P: Áno. Niekedy je to ľahšie, niekedy je to horšie ale tlačím sa do toho aby som na to nemyslel. Niekedy mi to výjde, niekedy nie. Z 10 prípadov sa mi to podarí možno 7 krát.
D: Čo vám v živote robí radosť, z čoho máte dobrý pocit?
P: Nemám nič také, z čoho by som mal špeciálnu radosť.
D: Myslíte to materiálne alebo vo vzťahoch?
P: Myslím, že by som rád nejako pomáhal ľuďom ale neviem ako.
D: Máte pocit, že nemáte vôbec nič pre šťastie alebo máte toho len nedostatok?
P: Momentálne sa neviem tešiť z ničoho.
D: Ani z priateľky?
P: Už sme spolu dlho, je to normálne.
D: Cítite sa s ňou dobre?
P: Áno. Áno, som s ňou rád, cítim sa s ňou dobre, môžem sa s ňou rozprávať.
D: Ale ste hovorili, že nemáte nič čo by vám robilo radosť....
P: Asi by som niečo našiel, som na seba náročný, chcem aby bolo všetko čo najlepšie.
D: Máte pocit, že viete čo hľadáte v živote, čo by vám urobilo radosť?
P: Niečo hľadám ale neviem čo to je.
D: Je to pre vás nová situácia, že neviete čo hľadáte?
P: Predtým som sa nad tým nezamýšľal, posledných pár rokov sa s tým zapodievam.
D: Čo to je čo získate keď sa zbavíte tohto problému?
P: Dúfam v to, že budem môcť pokračovať v tom čo ma naštartovalo, že chcem niečo dokázať, že budem môcť ísť za niečím bez toho obmedzenia kvôli chorobe.
D: V akom zmysle sú tie obmedzenia?
P: Keď ten atak na mňa príde a niekam musím ísť alebo niečo riešiť napríklad na úrade a príde to na mňa, obmedzuje ma to, nie som schopný to slobodne urobiť.
D: Takže keď to dosiahnete, bude vám úplne dobre? Alebo len čiastočne?
P: Možno som na seba náročný a príde ešte niečo iné ale keď sa toto odstráni bude mi lepšie. Tá ruža mi pomohla v rozmýšľaní, pomohla mi odpútať sa od vecí z minulosti.
D: Máte viac nádeje?
P: Áno, aj odhodlania, aj nádeje, aj chuť hľadať niečo čo mi pomôže.
D: Aké dôležité je pre vás v živote spoliehať sa na seba?
P: Je to dosť dôležité.
D: Čo chcete dosiahnuť? Svoju vlastnú identitu, presadiť sa?
P: Áno, som tvrdohlavý, ale nebol som taký predtým.
D: Aký je váš spánok?
P: Dobrý ale keď viem, že niečo potrebujem riešiť, nespím tak kľudne a dobre.
D: Chuť do jedla?
P: Ako kedy. Keď som v strese, nejem vôbec. Ale v kľude a keď sa cítim dobre, zjem čo vidím.
D: Stolica?
P: V poriadku, v strese mávam hnačky.
D: Ako sa to zlepší?
P: Keď sa ukľudním, všetko pominie.
D: Keď si odpútate myseľ, to vám pomôže?
P: Áno.
D: Močové problémy?
P: Nie.
D: Slabosť je v celom tele alebo len v niektorej časti tela?
P: Asi viac v nohách ale inak je to v celom tele.
D: Vždy je tá slabosť pri panike alebo len niekedy?
P: Vždy ale intenzita je rôzna. Predtým keď na mňa prišla tá slabosť a panika, bol som odpísaný na celý deň, teraz za nejaké 2 hodiny po panike sa už cítim v poriadku.
D: Čo môžete robiť alebo nemôžete robiť v tých dvoch hodinách?
P: Nič, snažím sa to prežiť do večera. Potom spím. Snažím sa to nejako prežiť. Väčšinou si dávam kávu.
D: Káva vám pomôže?
P: Áno.
........
D: Pomôže vám rovnako ako káva?
P: Nie až tak ale veľmi mi pomôže.
D: Počas tých dvoch hodín, aký máte temperament?
P: Chcem byť sám a v kľude, bez naháňania a stresu.
D: Aký druh pokoja potrebujete?
P: Na relax potrebujem rádio alebo zapnutú TV ale nie veľmi nahlas. Chcem byť sám. Svetlo mi nevadí.
V tých dvoch hodinách som veľmi unavený, vyšťavený.
D: Je to tak, že musíte spať alebo sa zmierite s tým keď nemôžete?
P: Chcem spať ale keď sa nedá tak sa nedá.
D: Chcete ešte niečo povedať na záver? Povedzte čo chcete. Čo je na vrchole vašej mysle, čo vás tam najviac omína?
P: Ja som taká povaha, že pre mňa sú dôležitejšie vzťahy s ľuďmi ako zarábanie peňazí. Som duchovnejšie orientovaný a chcel by som pomáhať ľuďom.
D: Tak dlho ste sa nesnažili zbaviť toho problému, prečo teraz? Čo prišlo do vašej mysle, že ste to začali riešiť?
P: Tie úzkosti prichádzali samé od seba, myslím, že tá ruža ma posunula v myslení ďalej, že mi otvorila nové možnosti v hlave, otvorila mi myseľ a chcem niečo dosiahnuť.
D: Ako chcete pomáhať ľuďom?
P: Reiky alebo masáže.
Otázky študentov:
D: Čo sa stalo, keď tie úzkosti začali?
P: Otec skolaboval v nemocnici a lekár mu nebol schopný pomôcť. Mal som vtedy pocit, že zomiera. Pre mňa to bol taký prvý kontakt so smrťou. Aj si myslím, že toto bolo dôvod.
D: Myslíte si, že už predtým bola slabosť vo vašej mysli a tá udalosť to spustila?
P: Neviem. Mohol to byť aj spúšťač ale aj príčina.
D: Ako dieťa ste bol sebavedomý?
P: Nie. Cítim sa silnejší len po tej ruži.
D: Ste veselý človek alebo skôr melancholický?
Býval som veľmi veselý ale teraz som viac melancholický (vystúpili mu slzy do očí).
Analýza:
D: Čo sa tu udialo je, že u neho Ruža jeho pôvodný mentálny stav zmenila, preto som sa pokúsil ísť ďalej do minulosti kde bol jeho pôvodný stav pred liekom. Ak bol dobrý liek, nemôžeme zastaviť ďalším liekom proces v tele, ktorý už bol raz poriadne naštartovaný.
Čo teraz chce pacient?
Pacientova homeopatka (H): Priateľka mi stále hovorí, že mu treba zmeniť liek, lebo tá ruža už urobila svoje.
Ruža: 30CH, neskôr 200CH ale nebolo to dobré tak sme sa vrátili k 30CH. Potom ešte dostal placebo a Aconite od priateľky.
Ako reagoval na placebo?
H: Tvrdí, že sa mu to zhoršilo a že to nie je dobrý liek. Vysadil ale aj antidepresíva, odvtedy sa má horšie, má abstinenčné príznaky.
Vysadil po nejakom čase po ruži antidepresíva lebo si myslel že sa už cíti tak dobre, že to zvládne aj bez nich. Tie antidepresíva mu vlastne vôbec nefungovali.
Čo on vlastne chce? Chce tú chorobu ukončiť úplne bezo zvyšku.
MIND – kill – desire to. (túžba zabiť)
Nemá v živote nič, čo by chcel dosiahnuť, čo by ho tešilo, z čoho by mal radosť .
MIND – delusion – poor, he is (blud, že je chudobný)
Obmedzuje ma tá choroba. Znamená to, že niečo mu bráni v jeho pohybe.
Keď má úzkosť, chce oddychovať.
MIND – repose and tranquility (oddych a pokoj)
MIND – rest – desire for. (túži po odpočinku)
V stave úzkosti hovorí: Nervozita. Stres, panika. Mám myšlienky na útek z tej situácie.
MIND- escape, attempts to (utiecť –skúša)
Nechce sa hádať, že chce niečo príjemné. Chce priateľskú atmosféru, pretože mu dáva ľahkosť a svetlo.
Chce ľahké veci. => BELLADONNA
Belladonna. Nemá rada obmedzenia, mobilita je dobré slovo pre Belladonu. On chce odstrániť obmedzenia.
MIND - Mood repulsive (vzdorujúca nálada), chcem robiť to čo chcem, nechcem byť nikým obmedzovaný.
Po Bell by sa malo zmeniť hlavne to, že prestane mať pocit, že je obmedzovaný. Musíme sa ho opýtať, či ešte stále potrebuje oddychovať 2 hodiny. Ak nie, bude mu lepšie.
Predpis:Môžete ešte skúsiť Ružu 6CH, počkať týždeň a keby sa nič zvláštne nedialo, dajte Bell.
|
|
Prihlásenie
Registrovať
FAQ
Hľadať
