Akútny zápal mandlí – Dr. F. Swoboda – II. časť
Druhý článok Dr. Franza Swobodu o zjednodušenom a rýchlom výbere lieku pri akútnej tonzilitíde pomocou repertória C. M. Bogera.
Schorsch mal päť a pol roka, keď ku mne so svojou mamou prišiel v januári 2010. Ráno, 24 decembra – tri týždne pred tým ako ma navštívili – mal teplotu 39°C. Keďže mal rovnakú teplotu až do ďalšieho rána a jeho celkový stav rodičov znepokojoval, vzali ho do pediatrickej ambulancie. Po tom, ako sa vyzliekol, bolo vidno, že sa mu na nohách spravil exantém. Doktor, ktorý ho vyšetril, povedal, že má vážne zapálené mandle. Matka bola prekvapená, pretože sa nikdy nesťažoval na bolesť hrdla. Chlapcovi predpísali antibiotiká a po niekoľkých dňoch bol v poriadku.
Prešli tri týždne a chlapec teraz sedí oproti mne, pretože mu pediater opäť diagnostikoval pred niekoľkými hodinami tonzilitídu. Jeho matka by sa rada vyhla ďalším antibiotikám, keďže tieto nevyriešili dostatočne jeho problém.
Schorsch je v podstate zdravé dieťa. Poznám ho odvtedy ako bol batoľa. Potreboval už niekoľko akútnych liekov. Toto ochorenie je doteraz najhoršie. Je bledý a lipne na svojej matke. Je vyčerpaný, akoby bol chorý už dlhší čas napriek tomu, že mu horúčka začala len pred niekoľkými dňami a nie je obzvlášť vysoká. Posledné dni matka zbadala, že nechce chodiť do škôlky a má nepokojný spánok. Diagnóza „tonzilitída“ je opäť prekvapujúca, pretože Schorsch nemá bolesť hrdla. Na raňajky mal dnes žemľu s medom. Med má veľmi rád.
Keď som sa pozeral na jeho hrdlo, bol som šokovaný (dúfam, že to nebolo vidno) a nevedel som pochopiť, ako dokázal tú žemľu prehltnúť: jeho mandle sú veľmi opuchnuté a svetlo červené. Na podnebí mal jasnočervené petechie. Lymfatické uzliny pod čeľusťou sú výrazne opuchnuté, mäkké a bez bolesti.
Snažil som sa zistiť viac symptómov – ale neboli už žiadne. Schorsch sa nepotí a nezdá sa, že by pil viac, alebo menej ako obvykle. Jediný výrazný symptóm, ktorý som si u Schorscha všimol už predtým je, že šepká. „Vždy to robí, keď je chorý,“ potvrdzuje jeho mama. Žiadny liek mi neprišiel na um pri pomyslení na tento symptóm.
Bezbolestná tonzilitída – V tejto rubrike nájdeme vo veľkých repertóriach Baptisiu, v MacRep som našiel i Carbolicum acidum. Avšak v Bogerovej knižke je v tejto rubrike päť ďalších liekov: Apis, Conium, Diphterinum, Ignatia a Natrum arsenicosum. Mohol by byť jeden z nich pre neho vhodný?
Čo ďalšie nezvyčajné môžem v tomto prípade vidieť, okrem šepkania, pre ktoré nenachádzam žiadny konkrétny liek? Schorsch je vyčerpaný napriek miernej horúčke, je a pije dostatočne a je chorý len od včera. Popri tom ešte lipne na matke. Vybral som ešte jednu rubriku „Prostration, weakness“ a k nej komplementárnu rubriku „Bolesť, chýbajúca alebo mierna“ v Bogerovej knižke. To bola veľká pomoc. Kombinácia vyčerpania s malou, alebo žiadnou bolesťou je charakteristika lieku Natrium arsenicosum. Urobil som rýchlu diferenciálnu diagnostiku: Baptisia a Carb-ac by odporne zapáchali, čo v tomto prípade nemáme. Apis by bola ďalšia voľba, avšak opuch by bol väčší a horúčka vyššia. Skúsil som teda Natrium arsenicosum.
Každé tri až štyri hodiny si Schorsch usŕkal z pohára vody, kde bolo rozpustené Natrium arsenicosum 200 C.
„Jeho energia sa zvýšila už po prvom dúšku,“ vysvetľuje matka ďalšie ráno. Výborne, my homeopati počujeme túto správu veľmi radi. Čo mi dalo istotu, že Nat-ar bol lepší výber ako ďalšie antibiotiká: Schorsch sa po podaní lieku v noci potil, no po antibiotikách nie. Spal výborne. Mandle sú menej červné a aj opuch sa zmenšil. „S antibiotikami to trvalo omnoho dlhšie,“ vravela matka. O štyri dni sa mal v poriadku. Opuch mandlí pretrváva ale nie sú už červené. Schorsch berie liek stále menej a menej: „postupne ho vysaďte“ bola moja rada.
O šesť mesiacov neskôr mu tento liek pomohol pri kašli. Prešlo už deväť mesiacov a Schorsch nepotreboval žiadnu ďalšiu liečbu.
BOGEROVE ÚŽASNÉ LIEKY NA TONZILITÍDU
Nie je prekvapujúce, že Bogerova knižka nám ponúka tak nezvyčajné lieky pre tonzilitídu? A prečo potrebujem Bogera? Nemohol by som nájsť tieto lieky v mojich odskúšaných a bežne používaných repertóriách? Boger nám zjednodušuje výber liekov. Ako som už raz spomenul: Naše veľké repertóriá majú rubriky preplnené najrôznejšími liekmi, ktoré majú hľadaný symptóm, avšak tento symptóm nie je pre daný liek charakteristický. Druhý dôvod je, že Kent rozdelil rubriky pre problémy s hrdlom podľa diagnózy. Rubriky záškrtu a iné rubriky súvisiace so zápalmi už nie sú spojené. Boger bol toho názoru, že tieto rubriky by mali byť všetky spolu a z homeopatického pohľadu mal pravdu. Naša práca je orientovaná primárne na znaky a symptómy, názvy diagnóz sú až sekundárne. Ak to je ako v tomto prípade so Schorschom, kde máme veľký zápal pri ktorom nie sú žiadne bolesti, je to pre výber lieku rozhodujúce. Pri výbere lieku je menej rozhodujúce, či tu ide o hnisavý, vírusový alebo záškrtový typ zápalu. Lieky v Bogerových rubrikách „Bolesť, chýbajúca alebo mierna“ sú obsiahnuté aj vo veľkých repertóriach, ale nájdeme ich len vtedy, keď si pozrieme rubriku „membrána“, teda rubriky spadajúce pod „záškrt“. Je ťažké sa v nich orientovať.
Dr. Franz Swoboda
Spectrum of Homeopathy 3/2011, Narayana Verlag, http://www.narayana-verlag.com/spectrum-homeopathy/franz-swoboda-acute-sore-throat
