Dvojročný chlapec, ktorému diagnostikovali autizmus, volajme ho Tom, prichádza na kliniku v sprievode svojich rodičov.

Je to pekný chlapec so šedými očami a svetlými kučeravými vlasmi. Nechce vstúpiť do mojej pracovne a keď konečne vstúpi, odmieta sedieť pri svojej mame a miesto toho si sadá na dlážku do rohu miestnosti, ďaleko od môjho stola. Jeho rodičia mi rozprávajú o tom, že približne pred piatimi mesiacmi počas dovolenky na pláži začali u Toma pozorovať isté znepokojujúce správanie. Prvým symptómom bol výrazný smútok bez zjavného dôvodu. Potom začal pred spaním odmietať ísť do postele, jeho telo stuhlo a nechcel ísť spať. Počas dňa nepreukazoval žiadny záujem o dianie vôkol seba a prestal reagovať na svoje meno. Začal tiež robiť veci, ktoré predtým nikdy nerobil. Napríklad vzal do každej ruky podobné predmety (napr. dva náhrdelníky z korálok) a držal ich po dlhý čas, odmietajúc ich pustiť, súčasne sa pohojdával sem a tam alebo robil iné opakujúce sa pohyby. Rodičov trápilo najviac to, že prestal reagovať na svoje meno. Súčasne sa u neho vyvinul výrazný strach z mora, tiež zo silného slnečného žiarenia na pláži; desilo ho vstúpiť do mora alebo do bazéna. Mával divoké záchvaty, keď ho chceli vziať na pláž a chcel odtiaľ utiecť preč. Predchádzajúci rok bol na tom istom mieste a veľmi si užíval kúpanie v mori aj v bazéne. Ďalšími miestami, ktoré mu spôsobovali výrazný strach boli nákupné centrá so silným osvetlením a lesklými dlážkami.

Po návrate z dovolenky sa zdalo, že sa Tom cíti lepšie, začal reagovať na svoje meno a dobre spával.

Avšak na tretí deň po návrate sa raz počas noci prebudil s krikom a bol veľmi vystrašený. Bol veľmi rozrušený, odmietal svoju mamu a odtláčal ju od seba. V záchvate zaoblil chrbát a napol končatiny. Rodičia ho len s veľkými ťažkosťami dokázali upokojiť. Od toho dňa začali u syna pozorovať klasické symptómy autizmu, ktorý neskôr potvrdili pediatri aj psychológovia: echoláliu alebo nekontrolovateľné opakovanie slov a fráz, chodenie po špičkách, mávanie rukami, keď bol šťastný, prehnané odmietanie akýchkoľvek zmien, ľahostajnosť a neschopnosť hrať sa a komunikovať s inými deťmi a dospelými. Jednou z najvýraznejších čŕt jeho správania bola extrémna úzkosť pri vstupe do nových miest, najmä obchodov, vždy sa snažil utiecť. V noci musel spať v absolútnej tme, rušilo ho aj veľmi slabé svetlo.

Tom má sestru, dvojča, ktorá sa narodila pár minút pred ním.

Tehotenstvo prebiehalo v poriadku až po 33. týždeň, kedy mame náhle stúpol tlak a jej lekár, obávajúc sa preeklampsie, odporučil hospitalizáciu. Dvojčatá sa narodili v 36. týždni plánovaným cisárskym rezom, ktorý prebehol bez komplikácií. Dvojčatá sa mali dobre a nepotrebovali žiadnu popôrodnú intervenciu. Boli dojčené 6 mesiacov a u oboch detí bolo všetko v poriadku až do 18. mesiaca veku. Keď mali dvojčatá 18 mesiacov, ochoreli v jasliach. Tom začal kašlať, dostal nádchu a mal teplotu. Úplne prestal jesť a rodičia ho vzali na pohotovosť, kde dostal infúziu, paracetamol a predpísali mu silné antibiotiká, ktoré mal dostávať 9 dní. Jeho sestra bola tiež chorá ale jej symptómy boli oveľa miernejšie a nemusela podstúpiť žiadne ošetrenie ani užívať lieky.

Po tomto ochorení začali rodičia u Toma pozorovať zmeny.

Pred tým obe deti rozprávali na rovnakej úrovni, ale po tejto udalosti dievča napredovalo ďalej a Tomov vývoj sa zastavil. Prestal interagovať so svojou sestrou, hrať sa s ňou; začal ju napodobňovať a snažil sa riadiť jej aktivity. V jasličkách sa rovnako prestal hrať s druhými deťmi, odmietal ich, keď sa k nemu priblížili. Rodičia s ním začali chodiť na terapiu do centra špecializujúceho sa na liečenie autizmu. Po niekoľkých mesiacoch terapie sa Tom začal správať láskavejšie k členom svojej rodiny, učiteľkám a ostatným deťom v jasliach.
Mladý terapeut trávil v jasliach čas vyhradený pre jedenie s Tomom a povzbudzoval ho v jedení. Tom nikdy nebol dobrý jedák, vždy sa vzpieral skúsiť nové jedlá a dlho trvalo, kým zjedol malé množstvo jedla. Už ako bábätko mal sklony odmietať materské mlieko a neskôr aj fľašku s mliekom (rovnako aj jeho sestra). Teraz má rád cereálie, vajíčka, mäso a strukoviny. Stále odmieta mlieko.

Obaja Tomovi rodičia sú zdraví tridsiatnici, majú vysokoškolské vzdelanie a veľa sa venujú starostlivosti a vzdelávaniu oboch dvojčiat. Mama detí máva migrény, v minulosti mala mimomaternicové tehotenstvo, v jej rodine sa vyskytla schizofrénia (strýko) a skleróza multiplex (sestra). Otec detí podstúpil operáciu perianálnej fistuly, je náchylný na prechladnutia a má sklon k podkožným abscesom. V jeho rodine sa objavila demencia, leukémia, choroby srdca, problémy s dýchaním a tiež schizofrénia (starý otec).

HOMEOPATICKÁ LIEČBA

Tom dostal homeopatický liek STRAMONIUM. Najskôr užil jednu dávku v potencii 30CH, potom som stratila kontakt s rodinou na 4 mesiace a myslela som si, že sa už na kliniku, kde pracujem, nevrátia. Avšak jedného dňa mi zavolala jeho mama a povedala, že jej chvíľu trvalo, kým pochopila, že Tomove zlepšenie nastalo po homeopatickom lieku. Tom najskôr odmietol užiť liek, najprv vo vode, ako som predpísala a neskôr ako samotnú globulku. Niekoľko mesiacov po lieku bol Tom párkrát prechladnutý, mal kašeľ a nádchu, ale rodičia mu už nedali žiadne alopatické lieky, nechali tomu voľný priebeh. V prvých týždňoch po lieku sa jeho správanie nezmenilo avšak postupne sa objavili niektoré pozitívne zmeny, ktoré potešili jeho terapeutov: dlhší očný kontakt a zlepšená interakcia so sestrou. Stále mal veľa strachov, najmä z vody a hmyzu a tiež sa často sťažoval, že je niekto za ním. Mal svoje rituály: vždy pred raňajkami si dával na seba rovnaké náhrdelníky alebo opakoval niektoré činnosti počas hrania hier.

V tomto okamihu som dala Tomovi liek Stramonium v potencii LM1 na obdobie 21 dní a požiadala som mamu, aby ma každý týždeň informovala. Tomove komunikačné schopnosti sa začali zlepšovať, rovnako očný kontakt a prejavoval viac záujmu. Začal používať čoraz viac slov, zmizol jeho strach z nákupných centier a nových miest, rovnako aj jeho nočné mory a rituály. Keď Tom prišiel so svojou mamou na kontrolu, 9 mesiacov po prvom stretnutí, už vo dverách ma, pozerajúc mi do očí, pozdravil a na mamine požiadanie ma objal. Mama mi so slzami v očiach ukázala list, v ktorom tím psychológov prehlásil Toma za dieťa mimo autistického spektra. V posledných testoch dosiahol úplne normálne výsledky. Tom bol opäť zdravým dieťaťom a zostal ním dodnes.

ANALÝZA PRÍPADU

Liek Stramonium sa pripravuje z rastliny Datura Stramonium, ktorá patrí do čeľade Solanaceae (ľuľkovité, pozn. prekl.) a pôvodne rástla na území Mexika, časti Latinskej Ameriky a Indie. V prirodzenom stave je Datura veľmi toxická rastlina, obsahuje silné neurotoxické alkaloidy, vrátane skopolamínu, atropínu a hyoscyamínu. Tieto psychoaktívne látky ovplyvňujú centrálny a periférny nervový systém. Už po krátkej chvíli od požitia môže nastať vážna až fatálna otrava. Daturu pôvodne používali šamani na vyvolanie zmeneného stavu vedomia a tranzu.

V homeopaticky zriedenej podobe sa Stramonium podáva pacientom, ktorí cítia extrémny strach, vychádzajúci z veľkej hĺbky a ktorý môže viesť k nekontrolovateľným záchvatom paniky s prejavmi násilia v podobe hryzenia, udierania, škriabania, trhania oblečenia a rúhania sa. Pacient, ktorému tento liek pomáha, sa cíti úplne sám a opustený na desivom mieste, nerozpoznáva nič a nikoho, je paralyzovaný svojím strachom, reaguje násilným zúfalstvom, bojovaním, mlátením vôkol seba alebo útekom zo situácie, ktorú vníma ako hroziace nebezpečenstvo. U niektorých pacientov, ktorí neprejavujú násilie navonok, sa môžu vyvinúť nervové symptómy v podobe tikov, sťahov a intenzívnych kŕčov. V obraze Stramonia nachádzame tiež ľahostajnosť a izoláciu. Tento liek pokrýva polaritu medzi temnotou a svetlom: na jednej strane je veľký strach z tmy, noc je obdobie, ktorého sa pacient najviac obáva, máva mrazivé nočné mory; na druhej strane môže byť strach z jasných svetiel a svetloodrážajúcich povrchov, ako napr. vodných plôch alebo zrkadiel. Pacienti Stramonium majú tiež sklon k ritualizovaniu niektorých prejavov správania alebo chronickým mániám, častokrát ako spôsobu obrany pred ich strachmi.

Stramonium pôsobí primárne na nervový systém, preto môže byť na fyzickej úrovni prítomná nespavosť, bolesti hlavy, závraty, vysoké horúčky s delíriom, zášklby, tiky, kŕče v končatinách, dokonca záchvaty. Môže tiež pôsobiť na tráviaci systém vyvolaním gastritídy a hnačky. Symptómy sa zlepšujú oddychom, miernym svetlom a v spoločnosti jednej osoby; zhoršujú sa v tme, samote a v prítomnosti silného svetla a lesklých povrchov.

V prípade nášho malého pacienta Toma, vidíme túto polaritu svetla a tmy. Reaguje násilne ak je vystavený jasnému svetlu ako napr. slnku na pláži alebo oslňujúcim svetlám v nákupných centrách a napriek tomu, že trvá na zaspávaní v absolútnej tme, má desivé nočné mory, po ktorých reaguje násilne. Má tiež extrémne záchvaty a ataky paniky, keď sa snaží uniknúť z miest (pláž, obchodné centrum) vytvárajúcich strach. Jeho zjavná ľahostajnosť, nereagovanie na oslovenie menom a neudržiavanie kontaktu s najbližšími ukazujú ako hlboko bol stratený vo svojom bludnom svete utrpenia. Malé obsesívne rituály, typické pre tento liek, sú prejavom správania, ktorým pacient nachádza útočisko s cieľom uniknúť zo sveta tmy, ktorý ho obklopuje. Ako môžeme vidieť, dieťa, ktoré žije na tejto bludnej mentálnej úrovni, nemôže venovať pozornosť vzdelávaniu alebo sociálnej potrebe úzkeho kontaktu s rodičmi, učiteľmi alebo inými deťmi, pretože všetku svoju energiu potrebuje na prežitie vo svojom desivom bludnom svete.

ZÁVER

Úžasné výsledky v Tomovom prípade po liečení liekom Stramonium prekvapili jeho rodičov, učiteľov aj terapeutov vrátane mňa samej. Terapeuti priznali rodičom, že nikdy neočakávali jeho posun mimo autistického spektra. A ja, ako homeopatka, ktorá som liečila iné prípady autizmu, som bola prekvapená z tak rýchlej a zásadnej reakcie na liek. Pravdepodobne pomohlo aj to, že Tom na svoj psychický stav neužíval žiadne alopatické lieky.

Homeopatka Susana Aikin, Cch, vyštudovala homeopatiu v New Yorku a získala certifikát Americkej rady klasickej homeopatie. Má dlhoročnú homeopatickú prax, pracuje v New Yorku a v Madride. Homeopatiu pravidelne prednáša na rôznych školách a vydala tiež knihu o homeopatii v španielčine, Homeopatia y Salud Integral.

Zdroj: http://hpathy.com/clinical-cases/case-autism-2/

Preklad: Ing. Zuzana Králová, SAKHom.

Foto: pixabay.com