Rada by som sa s vami zdieľala príbeh, ktorý mi pomohol posunúť sa nielen v mojej homeopatickej praxi, ale i v živote. Ukázal mi ako veľmi viem obmedziť svoje konanie mantinelmi, ktoré si postavím v mysli. Vďaka nemu som si uvedomila, aké dôležité je zachovať si myseľ otvorenú. Vždy je tu možnosť, že sa mýlim a moje presvedčenie potrebuje korekciu.

V prvých rokoch súkromnej praxe tvorili veľkú časť mojej klientely ženy, ktoré túžili po dieťatku. Homeopatia vie v týchto prípadoch rýchlo a účinne pomôcť, zvlášť ak otehotneniu nebránia žiadne zdravotné dôvody. Na odporúčanie jednej z mojich klientiek – čerstvej mamičky prišla ku mne niekedy začiatkom októbra pred pätnástimi rokmi aj Majka.

Majka

Spomínam si na jej nesmelé klopanie, za ktorým nasledovalo rovnako opatrné otváranie dverí. Celkom ma prekvapilo, že za nimi nestálo útle žieňa ale postavou impozantná veľká žena. V ruke mala vreckovku a utierala si čelo. Ospravedlňujúco sa usmiala a vreckovkou prebehla krk aj zátylok. Potrebovala chvíľku aby sa vydýchala. Mala by vraj viac športovať, aby sa takto nezadýchala už po pár schodoch. Mala som vtedy priestory na zvýšenom prvom poschodí, žiadne štvrté bez výťahu.

Keď sme sa konečne usadili, Majka mi porozprávala, že sú s Jožkom spolu šesť rokov, z toho štyri už ako manželia. Radi by mali dieťatko. Zo začiatku to veľmi neriešili, všetky sily sústredili na zabezpečenie bývania. Vôbec to nebolo jednoduché. Obaja mali milujúcich rodičov, ale materiálne im neboli schopní pomôcť. Dozvedela som sa o peripetiách so získaním pozemku, stavebného povolenia, rokoch svojpomocného budovania rodinného domu. Majka bola nesmierne hrdá na ich takmer dokončený rodinný dom. Už im chýbalo iba bábätko. Vôbec by sa nebránili, ak by prišlo skôr. Skôr než mali pripravené zázemie. Teraz by sa už patrilo, aby sa stali rodičmi.

Ak by tehotenstvo prišlo v najbližších mesiacoch, Majka by stihla dokončiť aj vysokoškolské štúdium. Diaľkovo študovala piaty rok a priznala, že by sa jej skutočne uľavilo, keby už nemusela po nociach študovať. Vlastne ani nikdy netúžila po vysokoškolskom titule, ale dnes je vďačná svojej bývalej šéfke, že ju do štúdia dotlačila. Ako čerstvá absolventka strednej školy si nevedela nájsť dobré miesto, tak „dočasne“ nastúpila ako kuchárka do školskej jedálne u nich na dedine. Práca aj neveľký kolektív jej vyhovovali, tak časom, popri všetkých starostiach so svadbou a neskôr stavbou, prestala uvažovať o zmene. S dievčatami v kuchyni boli ako rodina. Pani vedúca im bola ako mama. Majka bola vždy dôkladná a presná, šikovná na matematiku, často vypomáhala s „papiermi“ a keď pani vedúca odišla na dôchodok, prebrala jej funkciu aj formálne.

Na svoju prácu si zvykla, mala ju rada, neznášala len občasné kontroly z úradov. Pred ohlásenými nevedela spať a pri tých neohlásených sa často takmer zrútila, i keď si bola istá, že v kuchyni rovnako ako  v dokladoch mala vždy všetko v poriadku. Uľavilo sa jej až keď kontrola dobre dopadla a aj ostatní si všimli, že svoju prácu zvládala veľmi dobre. Často ju z toho rozbolela hlava.

V tomto momente som Majku požiadala, aby mi porozprávala o všetkých svojich fyzických ťažkostiach.  Doteraz som žiadne otázky nekládla, nechala som Majku voľne rozprávať, aby mi ukázala svoj svet. To, na čom jej záleží, to, čo je pre ňu skutočne dôležité. Určite ste si všimli, že Majka mala rada veci v poriadku. Potrebovala mať všetko presne definované podľa istých aj keď nepísaných pravidiel. Najskôr škola, práca, dom, rodina. Majka si plnila svoju úlohu a vnímala ju zároveň ako povinnosť. Cítila sa zodpovedná a chcela svoju úlohu splniť čo najlepšie. Ako keby jej to niekto prikázal. Stálo ju to veľa síl. Videli sme tu veľkú pracovitosť a zároveň  vnútornú neistotu. Z kontroly mala veľké obavy, ale zároveň akoby potrebovala potvrdiť od niekoho kompetentného, že svoju prácu robí dobre.

Istú mieru neistoty alebo až potrebu opory sme mohli vidieť aj v tom, ako Majka hovorila o stavbe domu a túžbe po dieťatku. Vždy použila zámeno my. Akoby ubezpečovala samu seba, že všetky náročné úlohy sú vo dvojici, s oporou manžela lepšie zvládnuteľné. Všetky tieto postoje sú typické pre ľudí, ktorým pomôže homeopatikum Calcarea carbonica. Do obrazu lieku sedí aj Majkina konštitúcia. Bývajú to veľkí akoby hranatí ľudia. Zvyknú sa spotiť po najmenšej námahe alebo v spánku, typicky na zátylku, ale aj v oblasti krku a na tvári. Zadýchajú sa pri chôdzi do schodov alebo kopca.

Majka mi ešte porozprávala o bolestiach chrbta, ktorých sa nevedela zbaviť ani šesť rokov po autonehode. Mala vtedy niekoľko zlomenín a bola potrebná aj operácia. Ďalej ju trápili večne studené chodidlá. Často mala pocit akoby na nich mala natiahnuté studené mokré ponožky. Pred menštruáciou mávala naliate boľavé prsia. A nedarilo sa jej prísť do iného stavu už niekoľko rokov. Podľa lekárov nič nebránilo tomu aby s manželom mohli mať dieťa.

Všetky Majkine fyzické príznaky zodpovedali homeopatiku Calcarea carbonica. Odporúčala som jeho užívanie, spolu so šetriacim režimom v práci, na dome a dlhými vychádzkami. Dohodli sme sa, že o mesiac sa uvidíme a Majka príde aj s manželom.

Jožko

Pri druhej, spoločnej návšteve, s manželom, asi o šesť týždňov, som si okamžite všimla zmenu Majkinej energie. Istú ťažkopádnosť nahradila živosť a radosť. Čo mi vzápätí potvrdila sama Majka. Mala sa oveľa lepšie. Po návšteve u mňa ju bolelo hrdlo, ale tentokrát to prešlo samo skôr, ako mohla zájsť k lekárke. Veľmi dobre sa jej odvtedy spalo a tak sa únava strácala deň za dňom a dodržiavať šetriaci režim nemalo zmysel. Celý mesiac ju nebolela hlava. Bolesti chrbta sa objavili len ako výstraha, keď zabudla, že sa nemá prepínať a nosiť ťažké veci. Videlo sa mi, že i jej postava získala jemnejšie ženskejšie tvary.

Keďže sa Majka ponáhľala do istého obchodného domu s nábytkom, aby doplnila zariadenie ich domu, odporučila som naďalej užívať Calcareu carbonicu a ozvať sa o tri mesiace. Využila som prítomnosť Majkinho manžela a popýtala som sa ho na ženu.

Videl ju ako milú ženu, ktorej záleží na tom, aby sa všetci okolo nej cítili dobre. Ale vedela byť aj veľmi tvrdohlavá. Keď bola o niečom presvedčená, neexistoval spôsob ako to zmeniť. Bol rád, že po Calcarei carbonice sa Majka už netrápi pre každú maličkosť. Videlo sa mu, že s väčšou ľahkosťou zvláda svoje povinnosti. Ešte by sa mohla naučiť oddychovať. Aspoň niekedy úplne vypnúť. A netrápiť sa toľko pre každé nešťastie o ktorom počuje. I keby sa stalo na druhom konci sveta. Dotýkala sa jej každá hrubosť, ktorej bola svedkom. Veľmi ju dojímali príbehy ľudí, ktorí mali ťažké detstvo. Majka mala rada deti a deti mali rady ju.

Zaujímalo ma ako to Jožko vidí s ich potomstvom. Vysvetlil mi, že vzhľadom nato, že Majke pri operácii ešte po autonehode pred šiestimi rokmi vybrali vajičkovody, musia podstúpiť asistovanú reprodukciu. Dôverovali v tomto Majkinmu gynekológovi. Musím priznať, že ma táto informácia zaskočila.

Majka mi zabudla povedať, že nemá vajičkovody?

Veď ja som homeopatka, žiadne zázračné liečiteľské schopnosti nemám. V duchu som panikárila, s týmto nebudem vedieť nijako pomôcť. Homeopatia nie je žiadna mágia, zázraky nerobí. Individuálne vybraté homeopatikum presne pre konkrétneho človeka však dokáže stimulovať jeho organizmus aby sa uzdravil sám. Uvedomila som si, že Majka užíva homeopatikum, ktoré jej veľmi dobre sedí a teda pomáha jej telu na všetkých úrovniach. A to je dobrý základ aj pre asistovanú reprodukciu. Oplodnené vajíčko má väčšiu šancu uchytiť sa v tele  zdravej ženy. Jožkov zdravotný stav bol celkom v poriadku, neodporúčala som mu užívať žiadne homeopatikum.

Veronka

Začiatkom decembra, hneď v prvom adventnom týždni mi zavolala Majka.

V hlase mala neskrývanú radosť. Chcela sa mi pochváliť čerstvým tehotenstvom. Bola som prekvapená, že tak rýchlo absolvovali umelé oplodnenie. Majka sa mi so smiechom priznala, že ho nestihli. Keď prišla na plánovaný odber vajíčok, lekár pri kontrole ultrazvukom zistil, že oplodnené vajíčko sa už pekne usadilo v maternici. Po prvotnom šoku sa rozosmial a vysvetlil Majke, že je to veľmi zriedkavé, ale nie nemožné. Zrelé vajíčko po uvoľnení z vaječníka má maličkú šancu dostať sa do maternice aj bez pomoci vajíčkovodu a presne to sa asi v Majkinom prípade stalo.

Otehotnela prirodzene.

Tehotenstvo prebiehalo dobre. Občas sa ozvali bolesti chrbta, na ktoré zaberal oddych. Majka niekoľkokrát užila Calcareu carbonicu a v polovici augusta prišla na svet Veronka. Bolo to zdravé spokojné dieťa a dnes už veľká Veronka študuje na strednej škole.

Život si našiel nečakanú cestu.

A ja som veľmi rada prehodnotila hranice možného vo svojej mysli. Umožnilo mi to pustiť sa do prípadov, ktoré by som pred Majkou rovno odmietla. Vďaka Majke sa narodilo niekoľko bábätiek, ako napríklad Jonáš. Jeho mama ku mne prišla po siedmych neúspešných cykloch umelého oplodnenia. Ôsmy, už s podporou homeopatie, sa podaril. V takých chvíľach som vďačná za svoje povolanie homeopatky. Umožňuje mi byť svedkom zázrakov života.

Autor: Ing. Ružena Novotová