Slovenská akadémia klasickej homeopatie

Chcela by som sa opytat ake su vysledky v lieceni panickej poruchy a depresie homeopatiou,velmi ma to zaujima.
Mam panicku poruchu,pridali sa k tomu aj depresie a problemy zo zaludkom...
Chodila som v Bratislave p.Golskej ale okrem toho ze ma to stalo neuveritelne vela penazi som vysledok nevidela,len som stale dufala,kazde 2-3 mesiace okolo 5000-6000sk a chodila som tam tri roky...
Bola som aj v Taliansku u homeopata,ten mi akymsi pristrojom napojenym na pocitac naordinoval Arsenicum album 3 krat 3 gul. denne a Aconitum 3 gul. raz tyzdenne,kazal mi to brat tri mesiace,potom kontrola,musim ale povedat ze po dvoch tyzdnoch som sa citila tak vynikajuco,ako keby som sa zobudila zo sna a citila som sa totalne SUPER,lenze akonahle som si dala rannu davku liekov(arsenicum)behom asi minutu mi ostalo znovu zle a citila som sa ako predtym,a cim viac som to brala som sa citila horsie a horsie,ked som isla k nemu arsenicum mi zmenil na pullsatila,po tom som sa lepsie necitila len sa mi viac a viac zacala tocit hlava,tak som nakoniec vsetko vysadila.Isla som k lekarovi a tam mi zistili dyspepticky syndrom,teda na zaklade mojich tazkosti,kedze zaludok je v poriadku,a psychologicka mi doporucila psychiatra s liecbou antidepresivami....ja si myslim ze aj ten dyspepticky syndrom je v mojom pripade z psychiky...klasicke lieky neoblubujem kedze na mna maju vzdy vedlajsie ucinky(asi si ton namyslam,ale je to tak) a z antidepresiv mam strach kedze som ich uz raz brala a pribrala po nich za 10 mesiacov 25 kil....a ani som po nich zmenu necitila...a teraz som bola u p.Stankovskej v Bratislave,myslela som ze sa bude nejako vypytovat,teda sladke,slane,ako spim,co jem nejem a tak...ale len som jej povedala ze mam problem zo zaludkom,aj panicku poruchu,ze casto placem a dala mi liek,lenze zase ziadna zmena,(carbo vegetalis),potom mi to zmenila na neviem co,tak mi po tyzdni bolo lepsie ale potom sa to zase vratilo,a je to coraz horsie....je mozne si kupit aj v lekarni nejaky liek a k sa po nom budem citit dobre ho dat potom v silnejsom riedeny?samozrejme po konzultacii s homeopatom...kedze som kvoli zdravotnym problemom musela odvolat pracu v zahranici...viete mi niekto poradit?
ked to zhrniem-problemy zo zaludkom,z travenim,panicka porucha,busenie srdca(teda nebusi tak silno ako to citim ja),pocit na umretie,casto myslieky ze umriem,tocenie hlavy,nikam nechodim,uz ani do obchodu,mam radsej samotu s niekym vo vedlajsej izbe ze ak by nahodou nieco...,mam rada sladke,nejem hriby,ryby a nesolim...spim na bruchu alebo na boku,casto nemozem vecer zaspat a rano sa budim skoro,citim sa ale stale unavena a bez energie,velmi casto placem,som vybusna,tazkosti pocitujem ako tlakove,dobre mi spravi cerstvy studeny vzduch,cez den mi je zima,studene az omrznute nohy a v noci teplo,otvaram okno,nerada chodim medzi ludi lebo sa bojim ze sa strapnim,a ked aj niekam musim mam pocit ze som nervozna,podrazdena,pred menzesom mi je zle,mavam ho len tak 1-3 dni...mavala som hnacky ale teraz mam skor zapchy,idem tak kazdy 3-4 den,citim sa nafuknuta,necestujem autobusom,vlakom-bojim sa ze co ak nieco a vsetci budu na mna pozerat,bude mi trapne,rodicia boli na mna vzdy velmi prisny,same zakazy,prikazy,musim a nemozem,ale teraz je vztah dobry,som slobodna,nemam deti,a mamm 36 rokov..budem dufat ze mi niekto poradite co mam s tymto vsetkym robit...dakujem!!!

tak velmi dobre, u mojej dcerky to sice trvalo tri roky, bolo to stale ine, raz dobre, raz zle, raz hororove, ale teraz je uplne v poriadku, kamaratka, ta mala rychlejsi priebeh liecby, na prvy krat jej zabrala liecba, prva recidiva prisla o pol roka, potom opat o pol roka, tu sa ale liecba musela zamenit, lebo povodny liek uz nemal viac ucinok. V kazdom pripade boli liecene obe homeopaticky, tiez mam jednu cudziu damu, ta zije v anglicku, a liecba tam zabrala, v priebehu troch , a to necelych troch mesiacov bola v poriadku. krasne sviatky vam prajem. Vzdy to zalezi od toho, ako sa viete otvorit homeopatovi, on potrebuje vediet o vas velmi vela, skoro vsetko potom sa da najst spravny konstitucny liek.

argentum nitricum-myslite ze by mi to mohlo pomoct?ako prva pomoc nez sa dostanem k homeopatovi?cas ma az v polke januara...

by to bolo len také hádzanie do vetra, ja by som už na vašom mieste vydržala do toho januára, moc mi to nesedí na argentum nitricum, často bez nejakého veľkého zhoršenia môže pomôcť ako prvá pomoc aconitum, ale aj tu je vždy potrebné konzultovať to riadne, ak chcete ešte čo to v starom roku si užiť, a máte strach ísť do ulíc, tak potom určite len podať tú prvú pomoc.

Panicka porucha sa nelieci lahko. Ak sa orientujeme len podla samotnych priznakov vychadza skoro vzdy Argentum nitricum, Aconit alebo Arsenicum album. Je potrebne najst vsak hlbsiu pricinu, zakladnu temu alebo zaciatok problemu. Inak bude ucinok liekov len velmi kratkodoby a povrchny. Panicka porucha sa lieci casto tazko ani nie kvoli podstate ochorenia, ale kvoli tomu, ze prvoplanove priznaky su take dramaticke, ze silne prekryvaju skutocny problem. Naviac si ho clovek casto ani neuvedomuje, vystesnuje ho zo svojho vedomia.

jedine ak by to aconitum mal niekto pouzit ako prvu pomoc, inak zaber bude len danu chvilu.Nemam ale pocit, ze sa lieci tazko, Ak za dva roky clovek moze mat pokoj, to je kratka doba proti tomu, co by ho cakalo napriklad bez liecby. Krasny novy rok prajem.

Myslel som tu skôr na kvalitu ako na kvantitu. V homeopatii nemáme paušálne lieky. Ak je liek správny, potom do týždňa môžu ustúpiť panické prejavy. Ak liečba trvá príliš dlho, niečo nie je v poriadku. Ťažko sa liečia neurózy kvôli tomu, že títo ľudia často nevedia odkiaľ a prečo prichádza ich pocit slabosti, pocit, že nezvládnu rôzne situácie a zlyhajú. Ak predpíšeme len na symptómy, ktoré sú takmer identické u všetkých pacientov s neurózou, lieky budú pôsobiť len krátko a povrchne a budeme musieť kvalitu predpisu nahrádzať jeho častým opakovaním, teda kvantitou. Väčšinou však takto vybrané lieky rýchlo prestávajú pôsobiť. Títo ľudia sú veľmi precitlivení. Treba dať veľký pozor aj na opakovanie dávky a potencie.

potrebovala by som poradit aky liek si to mam kupit,citim sa zle,a ja by som chcela vyjst aspon von sa chvilu prejst,lenze nemozem lebo hned sa citim zle,ked som si pozerala na co je aconitum tak mne sa to nejako nezda...mohlo by sa stat ze by mi bolo potom este horsie?mne stale nejako vychadza to argentum nitricum,ale ja tomu velmi nerozumiem tak by som bola rada ak by mi niekto mohol poradit kym sa dostanem k homeopatovi...ked to vsetko zhrniem a skratim tak:po netraveni zaludka sa citim zle,pocit tocenia hlavy,az taky ze padam,mam velmi nafuknute brucho a citim sa plna dokonca aj ked nic nejem,ked sa prinutim k nejakej fyzickej praci tak som behom par minut strasne unavena,ako keby som zle videla,pocit ze sa mi tazsie dycha,ledva sa drzim na nohach,mam strach ze ten moment sa mi nieco stane,ze umrem a tak...vsetko sa to zhorsi fyzickou pracou,teplom,v stoji,pri chodeni...zlepsi sa to grganim,lezanim a cerstvym studenim vzduchom....bola by som rada keby mi niekto poradil co si mam v lekarni kupit,aby som mala aspon tu silu zajst k homeopatovi...a mohli by ste napisat aj v akom riedeni si to mam kupit a ako to mam brat?budem velmi rada ak mi niekto poradi...dakujem!

este som zabudla dodat ze povahovo som velmi impulzivna,tvrdohlava a mam radsej samotu ako spolocnost,nemam rada ked ma niekto utesuje...,dalo by sa povedat ze som velmi precizna,milujem poriadok a vsade chodim radsej v predstihu ako prist neskoro...

Nemyslel niekto na kalium arsenicosum v tomto pripade? Okrem panickych poruch ma v obraze velmi vela tazkosti s nafukovanim, velku chut na sladke...atd Je to hlbsie Ars., mozno by mohlo pomoct...

Dobrý deň, možno, že to sem nepatrí, ale chcela by som sa opýtať.Mám dcéru ktorá je zdravotne postihnutá, diagnózu má DMO. je chodiaca, mentálne postihnutá a paniku z hlukov všeobecne. Existuje niečo, čo by jej mohlo aspoň trochu uvolniť celé napätie ? Alebo jej homeopatia nezaberie ? Ďakujem.

Urcite je dobre skusit homeopatiu. Aj ked nedojde pravdepodobne k uplnemu vylieceniu, moze jej to pomoct.

Dobry den,
chcela by som sa podelit o moj problem, ktory ale urcite nie je ako hlavna diagnoza panicka porucha, no uz vyse asi cca 9mesiacov ano, vyustilo to do nej, no je za nou strach z ludi, uzkost z ludi ako hlavny problem, no aj strach zo zodpovednosti, zo zivota asi celkovo. Moje problemy som si zacala uvedomovat niekedy ako ziacka na zakladnej skole, ked som mala problemy vystupit pred ludi, neverila som si, ze som dost dobra, neznasala som situacie, kedy som musela ist "sama za seba", ukazat sa, prejavit sa alebo co i len hovorit o sebe pred ludmi. Vzdy som odpozorovala, co povie o sebe niekto iny a snazila sa hovorit rovnako, aby som sa nelisila, ale splynula s davom. Ako dieta som bola hanbliva, utiahnuta, no ked som sa uz trosku "otukala", bolo to celkom ok, no nove prostredie - katastrofa. V skole ma nebavila vacsina predmetov, no to, co ma bavilo, som sa dokazala naucit na jednotku s hviezdickou a patricne som sa zato citila ako vitaz a aj hrdo. Vzdy som mala velku predstavivost, ucivo som si pamatala podla toho, na akej strane bolo, videla som to akoby pred sebou, ako fotku, no proste fotograficka pamat, nechapala som, ked mi doma povedali, ze to nema kazdy, myslela som si, ze tak sa ucia vsetci. No problem bol, ze ak som nebola naucena, respektive ucivo "nabiflena", nedokazala som nikdy hovorit pred tabulou svojimi slovami, pretoze to vychadzalo z toho, ze uz to je odchylka od uciva, proste som to chcela vediet tak detailne ako to je napisane, neist si nejakou vlastnou cestickou, lebo nahodou by som zlyhala. A v tom je dalsi problem, moj perfekcionalizmus, som detailistka, unika mi kvoli tomu celok, sustredim sa na malickosti. Mam to v zivote tak, ze bud alebo. Bud som naucena a dobre alebo nie som a ani nemalo vyznam sa pred tabulu postavit, lebo ma to uz hnevalo, ze to nie je dokonale. Tak to samozrejme je aj v inych oblastiach, bud to robim poriadne alebo to nechcem robit nijak, lebo to nie je dokonale. Nemam vtedy chut sa do veci ani pustit. Dalsim problemom, ktory vznikol pravdepodobne z mojho strachu z ludi, zo socialnej fobie, bolo nadmerne potenie. Ruky a nohy sa mi zacali potit niekedy v 10tich rokoch a v lete to bolo najhorsie. Ked som mala podat ruku ucitelke pri odovzdavani vysvedcenia, na nic ine sa moja mysel nesustredila, len na tuto chvilu, ze ake to bude trapne, ked mokru ruku podam ucitelke a co si bude mysliet. Ked uz bolo po, ruky sa potit prestali. Potom niekedy cca v 17tich rokoch prislo nadmerne potenie a hormonalne problemy, nadmerne ochlpenie. Toto vsetko prislo po tom, ako som na strednej skole citala pred triedou referat a prvykrat v zivote som citila, ako sa zacinam potit na tvari. To bolo pre mna tak ponizujuce, citila som velky hnev, ale aj bezmocnost. Ako sa mi toto mohlo stat? Od tej doby som sa vsemozne vyhybala vsetkym odpovediam a situaciam, kedy by ma ludia mohli pozorovat. Potenie od tohto momentu zacalo na celom tele, nebola to uz len zalezitost ruk a noh. Skola ostala pre mna utrpenim, aj zivot celkovo, branila som sa vystupovaniu pred ludmi, lutovala som sa, hnevala sa na cely svet, preco ja? Do toho nadmerne ochlpenie, citila som sa skareda, spinava, nepekna, sama sebe odporna. Zacala som sa neuveritelne pozorovat a hnusila som sa sama sebe. Po tomto obdobi som sa zacala bat buducnosti, ako budem takto zit, pretoze uz len myslienka na ludi vo mne vyvolavala potenie, nieto este byt realne s nimi a nebodaj vystupit a recnit. Dalsia vec, ktora prisla bola ta, ze som sa rozisla s priatelom a tesne po rozchode si niekoho nasla, no moj priatel ma prosil o navrat, no nevedel, ze uz som niekoho ineho mala. Novy vztah som teda ukoncila a vratila sa k predoslemu priatelovi, ale s neskutocnymi vycitkami a pocitom viny, ktory bol ukryty hlboko vo mne ako velke tajomstvo, s ktorym budem musiet zit a preglgat ho, kym s priatelom budem(kedze priatel by nezniesol informaciu, ze som niekoho ineho mala) a ja som ho nedokazala zranit, tak som zila v sladkom klamstve. Po tomto prisli moje prve problemy a to zapaly mocoveho mechura, gynekologicke zapaly, vytoky. Tieto problemy sa tahali cca 3-4 roky, presli do chronickeho stavu. Takisto sa mi vytvorili na krku vyrastky(fibromy) a zo znamienka na tvari sa mi zacala tvorit bradavicka(kozny nevus), ktora je uz dnes dost velka a este dalsie asi znamienka sa zvacsili, no su bezfarebne. A teraz k tej panike. Prve prejavy paniky a silnej uzkosti registrujem po soku z informacie, ked som sa dozvedela, ze priatelova byvala caka dieta(na tu osobu som totiz ziarlila pocas celeho nasho vztahu) a ta ziarlivost mala opodstatnenie, mala som vzdy pocit, ze je a bola lepsia ako ja a ze ma odo mna navrch. V tomto obdobi prisli aj prve depresie, nebavil ma vobec zivot, potenie sa vystupnovalo na svoj vrchol, bola som doslovne mokra, obliala ma horucava na celom tele, no pot bol vzdy studeny, akoby mal prist infarkt, po odzneni tej masivnej uzkosti som dostala vzdy zimnicu. Potenie bolo aj pri akejkolvej mensej fyzickej namahe. Strach a uzkost pri ludoch sa u mna vzy prejavovala neskor az panikou, uplnym stiahnutim zaludka, pocitom na vracanie a kedze mam silnu fobiu z vracania(radsej umriet ako vracat), takto zacalo moje prve panicke zachvaty v aute s inymi ludmi(bala som sa strapnenia, ze z auta niet uniku a mozem sa povracat) Tieto prejavy paniky vsak boli dlhsiu dobu obmedzene na auto ako stiesneny priestor, z ktoreho nemozem ujst a strapnim sa. No minuly rok mi zomrel dedko a den po jeho smrti som stala v obchode vo velikanskej rade pri pokladni, kde som si spomenula, ze ako zvladnem vydrzat v kostole pred pohrebom, co ak ma chyti panika. Pri tejto predstave som dostala taky silny panicky zachvat v tej rade plnej ludi, ze odvtedy bola panika u mna stale a preniesla sa do akejkolvej situacie s ludmi. Ludia a ja - nemoznost uniku = panika, citim sa ako v pasci. Ked mam pocit, ze ja z tej situacie neviem ujst, vtedy ma panika chyti, no ak je clovek dajme tomu u mna doma, viem to ovladat, lebo som akoby panom situacie, no ak som na navsteve ja, neviem, pretoze tam je pocit zo strapnenia, chcem byt stale dokonala a nedat nic na sebe poznat, bojim sa ukazat svoju slabost, moze mi byt akokolvek zle, no ked som sama, je to lepsie, vzdy som skryvala emocie, mam problem plakat pred ludmi, skryvam to a radsej sa vyplacem do vankusa. Nechcem, aby ludia videli moje emocie, neviem ich davat najavo, neviem sa pred nimi uvolnit. Mam masku tej, co ju nic nemoze zlomit, preto je vo mne zomknuta uzkost. Milujem pohyb, sport, tanec, spev, zaujima ma duchovno, zahadne a tajomne veci. Milujem pecivo, syry, ryzu, zeleninu, no neznasam ryby, hriby, maso. Zboznujem slane, kysle a stiplave chute, spim na boku so skrcenymi nohami, nedokazem zaspat na bruchu. Charakterizuje ma velmi rychla chodza, rychlo konam, som netrpezliva, energicka, vybusna, no neznasam hadky, mam tendenciu ochranovat slabych, pomahat slabsim, velmi sucitim s ludmi, ktori su napr. chori alebo su natom zle. Milujem slnko, more, som zimomrava, rano sa neviem umyt ladovou vodou, ak je to v zime, pre mna je to velky teplotny rozdiel. Svoje pocity neviem slovami pred ludmi opisat, no v myslienkach a pisanim mi to ide ovela lepsie. Mavam casto sny o vode, padani z vysky alebo z mosta, potom z toho mam po zobudeni neprijemny pocit. Rychlo rozmyslam, rychlo konam, vsetko chcem hned a ked tak nie je, som z toho nervozna. A neskutocne som citliva na kritiku, ak je nieco negativne na moju osobu, zle to znasam, som prilis domyslava a mam pocit, ze ludia ma chcu zosmiesnit, urazit, ponizit alebo ze ma ohovaraju a myslia si o mne zle. Mam velmi rada zvierata a som velmi citliva na pachy, aj hluky, ale aj na to, ak mam vidiet neprijemne veci(poranenia, vykaly, zvratky, atd...), musim zavriet oci, hned ma z toho napina... Ako dieta som casto premyslala o smrti, ake by to bolo zomriet a uz by nebolo nic, len tma a ticho, mala som z toho vzdy neskutocnu uzkost. Ako mala som sa bala vzdy tmy, cca do 7 rokov som sa v noci pravidelne budila a plakala, rodicia ma musela zobrat k nim do postele. A do nejakych 8rokov som sa pocikavala, mala som strach zo starsieho brata a otca. A takisto som mavala strach z prenasledovania alebo z toho, ze ma niekto napadne a ublizi mi. Inak som velmi dobry pozorovatel, dokazem ludi odsledovat a napodobnovat ich, vzdy som tuzila byt preto hereckou. No paradoxne, moj strach z ludi, ktory mam, mi to nedovoli, mam silnu nerozhodnost, vaham dlho, kym sa rozhodnem a casto sa potom pytam, ci som urobila dobre. Takisto mavam casto vycitky svedomia. Nikomu nechcem ublizit a chcem kazdemu vyhoviet, tazko hovorim nie. Milujem slobodu a neznesiem, ak mi niekto rozkazuje, dostavam z toho uzkost. Moja uzkost z ludi mi nedovoli v ich blizkosti jest, tak mam stiahnuty zaludok. Aj ked ma caka nejaka situacia s ludmi, nedokazem pred tym jest, nejde to. Myslite, ze by mi mohol pomoct nejakeho homeopaticky liek? Ospravedlnujem sa za taky dlhy prispevok. No mozno vam tolko "indicii" pomoze