Prípad Macaw pochádza z praxe amerického homeopata Douglasa Browna, ktorý precíznym spôsobom zachytil rozprávanie a vnímanie problému pacienta. Vzhľadom na rozsah článku Vám ho prinášame v 3.častiach.

Bolo by nádherné lietať – 3.časť

Doug Brown: Vaše konanie?

„Prišlo to vekom. Pamätám si, že som bol skutočne „sladké“ dieťa. V puberte prišla otrava testosterónom. Agresivita, telesnosť, zastrašovanie vo veľmi negatívnom zmysle. Silné hlasy, drzé správanie, búchanie sa do pŕs. Neistota. Mal som rýchle auto a veľa som riskoval, aby som ukázal, že som dosť drsný a silný. V susedstve bývali katolíci pracujúci ako robotníci – a tak sme to robili všetci.

Môj otec bol verbálny tyran, vedel sa rýchlo rozčúliť a ja tiež. Najprv bol vreskot a potom ospravedlnenie. Bezdôvodne sa nahneval, spravil veľkú scénu a potom sa ospravedlnil. Takto to šlo stále dokola. Približne vo veku 17 rokov som sa sám seba opýtal: „Je toto spôsob, ako chcem prežiť svoj život? Chcem sa len celý čas rozčuľovať?“ A zistenie bolo: „Nie, nechcem.“ Nebol na to ani dôvod. Nechám odísť starý vzor správania. A budem iný.

Môj otec chcel fyzickú interakciu a ja som mu nechcel poskytnúť to uspokojenie. A tiež som zistil, že nechcem byť takýmto druhom osoby. Sharon hovorí, a ja s ňou súhlasím, že som sa asi príliš vydal opačným smerom a nikdy som sa nerozčúlil. Rozčúlenie je dobrým ventilom. Takže keď sa potom raz rozčúlite, je to ako výbuch sopky. Šialenstvo, zdanlivo odnikadiaľ. Podporuje ma v zvládaní hnevu. Je v poriadku ukázať nejakú frustráciu a hnev, nie je to zlá vec. Zlé však je, ak sa to preženie a vymkne spod kontroly. Ale je to normálne a mali by sme byť schopní dať si s tým rady.

Detstvo…. Nepamätám si veľa, moja sestra bola odo mňa o rok mladšia. Idete do obchodu a predavač alebo úradník vám dá lízatko a ja som si vždy pýtal druhé, aby som ho mohol vziať domov sestre. Ak mi ho nedali, vrátil som aj to prvé. Ak sestra nemohla mať, nechcel som ani ja to svoje. Nepamätám si to, ale je to jeden z rodinných príbehov. Sharon hovorí: „Si jeden z najláskavejších ľudí, akých poznám. Vždy sa podelíš a robíš veci pre druhých ľudí.“ Hádam som k tomu z nejakého dôvodu prišiel. Od raného detstva to bola moja významná časť.

Rýchlo som sa učil. Považovali ma za nadaného. Viete, vtedy nebol žiadny systém ako pristupovať k talentovaným deťom. Dali vám možno náročnejšiu knihu na čítanie.  (Smeje sa.) Chodil som do malej, katolíckej školy….. takéto veci tam v tom čase neboli. Bolo to na konci šesťdesiatych rokov a dávali nám učebnice zemepisu napísané v päťdesiatych rokoch. Boli to už postkoloniálne časy a oni nás nútili memorovať fakty o krajinách, ktoré už viac neexistovali! „To nevadí! Je dobré zapamätať si to!“ Niekedy som sa divil nad učiteľkou na druhom stupni. Študovala, aby získala magisterský titul a párkrát prišla za mojimi rodičmi: „Odkialˇ je toto dieťa?“ Opýtala sa. Skutočne som prekonával štandardizované testy a rád som čítal. Čítal som viac ako moji priatelia, neskôr ma však dobehli. Ale v prvých troch alebo štyroch triedach som bol ako malý zázrak…. (nepočuteľne) …. ctiť si niekoho nie preto, že niečo dokáže, ale preto, že ho rešpektujú ako osobu. Nie preto, že ste napríklad kapitán tímu, ani preto, že ste získali štipendium na Harvard, ani kvôli prejavu, ale len a len kvôli vašej osobnosti. To, ako si budujete život nás prináša späť k záležitostiam v rodine – nebyť rešpektovaný. Moji rodičia mi povedali o všetkom, čo moja sestra urobila v živote zle. A zároveň povedali jej, čo všetko som spravil zle ja. Mysleli si, že to nevieme? Že sa spolu nerozprávame? Extrémna kritika a nedostatok rešpektu. Súdenie ľudí, ktorí robia veci odlišným spôsobom. Nie priamo do očí. Raní to moju sestru, ja som sa vzdal už dávno. Nikdy neporozumejú a nebudú rešpektovať rozhodnutia a voľby, ktoré som v živote spravil, takže predpokladám, že ja som s tým zmierený viac. Želal by som si, aby to pochopili, ale nepochopia. Nebudem sa tým trápiť; budem robiť, čo chcem. A nedopustím, aby mi žiadny z týchto pocitov prekážal. Prístup – „Deti by nemali byť videné ani počuté“ vládol v našej domácnosti a v menšom rozsahu aj v našej komunite. Starosvetský spôsob, akoby deti mali zapadnúť do sveta. Prečo som sa cítil neviditeľný a nevidený? Nechcel som byť videný? Myslel som si, že dospelí vidia, ale sa nestarajú? (Potriasa hlavou akoby chcel povedať: Neviem.)“

Doug Brown: Strachy?

„Na vysokých miestach s inými. Nebojím sa spadnutia… ale ak by oni spravili ešte krok, spadli by. Ale ja som rovnako blízko. Nevnímam ich schopnosti. Hoci aj u ľudí, ktorí sú intelektuálne rovnako zdatní alebo zdatnejší ako ja. Prečo mám o nich strach, že spadnú?“

Doug Brown: Ich schopnosti?

„Ich istotu, ich fóbie. Ich reakciu na to, že sú na takom mieste. Je to hlúpe pre mňa i pre vás byť tu. (Smeje sa.) Ste prinajmenšom taký schopný ako ja dostať sa tu a nadol.“

Doug Brown: Ako vnímate vtáky?

„Pre mňa sú symbolom slobody a gracióznosti. Bolo by nádherné lietať. Bolo to vždy mojou detskou predstavou. Mať anjelské krídla, alebo hocijaké iné. Takmer som bol odvedený do armády na strednej škole. Bolo to po Vietname a bolo náročné získať ľudí. Pridal by som sa, ak by som mal šancu lietať. Bola to len moja predstava, nestalo sa tak. Nechcel som sa zúčastňovať vojenských záležitostí, chcel som len lietať. Myslím, že ak by som sa dostal do bojového, alebo akéhokoľvek iného lietadla, pridal by som sa v sekunde. Som fascinovaný lietaním. Ako chlapec som bol maniakom do vesmíru a kozmického a raketového programu Apollo. Ak by som mal peniaze, prihlásil by som sa na výlet do vesmíru! (Smeje sa.)“

Doug Brown: Ideálna práca?

„Niečo so spoločenskou hodnotou. Možno sociálna práca, možno učenie. Pravdepodobne viac na strane prírodných zdrojov. Ale nebolo by to o zarábaní peňazí pre spoločnosť, ani o robení niekoho slávnym. Bolo by to niečo dobré pre spoločnosť. A ľudia, ktorí by tam robili by museli mať záujem a byť aj rozdielni, takže by sa prehrýzali hádankami a robili množstvo rozmanitých vecí. Nebolo by to opakovanie dokola. Aj úlohy by boli rozmanité…. neopakovali by sme veci dokola. Odlišnosť, veľa rozličných druhov úloh. Niektoré by sa dali priamo vyriešiť, iné by boli kúskom oblohy. Niekedy by ste sa museli posadiť v samote a niekedy to prediskutovať s inými. Aspekt celej diverzity.“

Predpis:  MACAW 1M

KONTROLA O 6 TÝŽDŇOV

Doug Brown: Ako sa máte?

(Ukazuje oboma palcami nahor.) Dobre, naozaj dobre. Mám oveľa viac energie. Spím oveľa lepšie, dlhšie a poriadne. Pamätám si sny. Predtým som si pamätal len jeden skutočne negatívny sen. Mám oveľa viac energie a lepšie vyzerám. Cítim sa oveľa mladšie. Som energickejší a šťastnejší. Oveľa zdravší a predpokladám, že vyrovnanejší.“

Doug Brown: Zdravší?

„Cítim sa sústredenejší, viac sám sebou. Neuvedomil som si to, ale za posledných 4-5 rokov som upadal do depresie, trochu som rezignoval. Možno kvôli úrazu chrbta. Tie negatívne  energie. Teraz sa cítim oveľa slobodnejší. Prekážky sa rozplývajú. Aj na fyzickej, aj na psychickej úrovni. Môžem robiť viac. Cítim sa energickejší. Cítim viac vzrušenia pri rozhovoroch s inými.

Rozprával som sa so skutočne bláznivým párom ruských kovbojov, ktorí majú potrebu lepšieho sveta. Veľmi riskujú, chýba im záujem o osobné zdravie…. skupina ruských imigrantov zo Sibíri. Narodili sa v Rusku, emigrovali do Brazílie, takže rozprávajú aj po portugalsky. V jednom bode sa ocitli v Hong-Kongu, takže ovládajú trochu aj mandarin. Teraz sú v Amerike. Sú to skutočne dobrí chlapci, ktorí rozprávajú viacerými jazykmi a podstupujú šialený risk. To je presne ten druh chlapíkov, s ktorými som rád a rád sa učím aj z ich rozmanitých skúseností. Aké to bolo žiť v Brazílii? Alebo v Hong-Kongu? Alebo byť v Rusku v šesťdesiatych rokoch?“

DISKUSIA

Medzi žiarivo sfarbenými papagájmi Nového sveta existuje 17 druhov papagája ara, ktorým sa darí v kŕdľoch a ukazujú fantastickú a nádhernú rozmanitosť operenia. Podľa periodika National Geografic: „Sú ary inteligentné, spoločenské vtáky, ktoré sa zoskupujú v skupinkách po 10-30 jedincov. Ich hlasné volanie, kvákanie a krik sa ozývajú pralesom. Ary komunikujú hlasom v kŕdli, označujú si tak teritórium a spoznávajú jeden druhého. Niektoré druhy vedia napodobniť ľudskú reč.“

Vďaka týmto kvalitám inteligencie, krásy a reči ich ľudia zatvárajú do klietok pre vlastné potešenie. Are zajatej v ľudskom domove je prisúdené dokola a bez zmyslu opakovať vetu napríklad: „Polly chce mrkvu,“ prípadne iná rovnako banálna a nezmyselná vec.

Podľa provingu Jonathana Shora sa hlavná téma homeopatického lieku Macaw týka prejavenia individuality v rámci skupiny. Je dôležité patriť do skupiny, pretože tá zabezpečuje prežitie. Ale v rámci skupiny bude hierarchia, alebo vyjadrené slovami pacienta: tyranizovanie, šikana. Ich túžba po individualite sa prejavuje farebnými a zaujímavými odchýlkami od normy. Tento fakt môže byť znázornený vo viacerých formách. V ľudskom kontexte sa šikana často týka učiteľa, alebo vedúceho pracoviska, ktorí „nútia“ pacienta robiť úlohu, ktorá je opakovaná, nezmyselná a navodzuje konformitu. Pacienti sa cítia uväznení v klietke, depresívni a túžia po slobode a spoločnosti farebných, rozmanitých a zaujímavých ľudí a aktivít.

Jeden zo zaujímavých kľúčových bodov prípadu je moment, keď pacient vysvetľuje jazdu na bicykli v úplne odlišnom kontexte:

Doug Brown: „Ak ste v takomto prostredí, v zaujatej, diverzifikovanej, zdieľajúcej skupine, aká je to skúsenosť?“

Pacient: Je to pocit ako na bicykli: Sloboda. Zažívanie sveta. Možnosti bez hraníc. Presne…. intelektuálne zamestnanie je výborné. Ale z emočného hľadiska to je úplné uvoľnenie a sloboda. Ľudské smerovanie, interakcia.

Opakovanie tejto témy a skúsenosti v nesúvisiacom kontexte je potvrdením centrálnosti pohybu a slobody v jeho stave.

Ďalším zaujímavým aspektom prípadu je sledovania zdroja používaných výrazov: prehryzenie sa hádankami (ary radi hryzú), úloha, obloha a pod.

TÉMY SPOLOČNÉ PRE VŠETKY VTÁKY

1. Mapa, orientácia, strata orientácie

2. Povinnosti, záväzky verzus vzdialenosť; zbaviť sa záväzkov

3. Negativita a jej prípadný rast

4. Uväznený verzus slobodný

5. Priberanie

6. Správne konanie, resp. náprava / odsudzovanie / výčitky voči sebe samému

7. Skľúčenosť, depresia / choroba duše

8. Výšky

9. Starostlivosť o druhých

10. Skrývanie

ZÁVER

Aký liek je potrebné predpísať? Potrebujeme pochopiť esenciu vedomia látky, ktorá bola potencovaná. V každom individuálnom prípade vedomie zrkadlí vnútorný stav pacienta.

V tomto prípade pacientova skúsenosť rezonuje so skúsenosťou lieku Macaw, farebného a spoločenského vtáka, ktorý je zajatý a donútený vykonávať opakované úlohy bez zmyslu tým, že ho tyranizuje agresor. V širšom kontexte a zrkadlení oslobodil liek pacienta od jeho vlastných vnemov, ktoré ho zaťažovali. To je dar zákona podobnosti.

_______________________________________________________________________________________________________

Autor: Douglas Brown, CCH, RSHom(NA), FNP

Zdroj: http://hpathy.com/clinical-cases/im-beautiful-on-a-bicycle-a-case-of-macaw/

Preklad: Ing. Jana Kováčová

Foto: pixabay.com