Tento článok chce čitateľa čo najpodrobnejšie oboznámiť so svetonázorom Samuela Hahnemanna, ktorý je považovaný za zakladateľa homeopatie.

Ide o stručný výťah dizertačnej práce Joerga Grosse-Onnenbrink  z Halternuz roku 2004, Fakulty  medicíny, Westfálskej Wilhems- Univerzity  v Muensteri. Jeho práca vznikla na základe kooperácie medzi fakultami medicíny a katolicko-teologickej fakulty Univerzity v Muensteri za pomoci pánov Prof. Dr. Huckelbroich, vedúceho inštitútu Teórie a dejín medicíny a pána Prof. Dr. Wagnera, profesora pre Dogmy a dogmatické dejiny Katolicko-teologickej Fakulty Univerzity.

Rodokmeň a začiatok štúdia Hahnemanna

Christian Friedrich Samuel Hahnemann sa narodil  10.4.1755 v Meissene a 13.4.1755 bol pokrstený ako evanjelik. Rodokmeň Hahnemanna sa dá sledovať po jeho starého otca Christopha Hahnemanna.

Otec Hahnemanna Christian Gottfried Hahnemann sa narodil ako piate dieťa v rodine, 24.7.1720 a bol maliarom porcelánu v Meissene. V roku 1750 sa oženil s Johanou Christiane Spies, dcérou vojenského kapitána a Samuel Hahnemann sa im narodil ako tretie dieťa.

Samuel Hahnemann navštevoval Meissenskú štátnu školu a v 15-tich rokoch začal navštevovať školu v St. Afre, ktorú založil vojvoda Moritz von Sachsen, ktorá pred tým bola kláštornou školou. Vyučovali sa tam študenti všetkých stavov. Podľa Preusa sa jednalo o humanitné Gymnázium, kde sa v Hahnemannových časoch vyučovalí okrem klasických gréckych, aj rímski básnici a spisovatelia, ktorí sa čítali v pôvodných textoch v origináli. Študenti boli vyučovaní okrem jazykov a umenia aj v svätom písme, aby nezaostávali v tomto čase ani za cirkevnými služobníkmi. Hahnemann bol jazykovo veľmi zdatný, čo sa neskôr prejavilo aj tým, že sa živil prekladmi francúzskych, talianskych a anglických diel z prírodných vied.

Samuel Hahnemann na tejto škole získal klasické humanitné vzdelanie v duchu luteránskeho protestanizmu.

Rodičovský dom Hahnemanových

Finančná situácia v rodičovskom dome  bola ťažká a preto Samuell Hahnemann viackrát prerušil školu a veľmi skoro sa musel postarať sám o svoje živobytie. Svojho otca si Hahnemann veľmi vážil a ten veľmi ovplyvnil Samuelove zmýšľanie. O otcovi píše:

„Tento môj, pred štyrmi rokmi zosnulý otec, bez toho aby praktizoval vedecké disciplíny, našiel sám najzdravšie pojmy, čo robí človeka hodnotným a dobrým. Tieto pojmy zasial do mňa. Ako žil a jednal, bol mojím príkladom, jeho slová a jednanie zanechalo vo mne dojem. Kde sa malo urobiť niečo dobrého, tam bol on telom a dušou. Nemám ho nasledovať? V jemných nuansách rozhodoval o tom, čo je vzácne a čo nízke. Pri všetkých svojich rozhodnutiach bol spravodlivý a svojimi jemnými praktickými pocitmi robil všetkým česť. Aj tu bol mojim učiteľom. Žiadne vznešené pojmy o stvorení sveta o hodnotách ľudstva a srdce povznášajúce definície nepoznal, ale stále sa choval tak, že nikdy s nimi nebol v rozpore. Toto udalo smer môjmu vnútru. “

Hahnemanov otec sa javí podľa slov svojho syna ako človek, ktorého morálne pojmy nie sú konfesionálne, alebo nábožensky podfarbené. On výslovne píše, že tieto morálne princípy našiel sám, Boh v tomto aspekte vystupuje ako tvorca, čo je zdôraznené aj Hahnemannom. Poukazuje na autentickosť v správaní sa svojho otca ako aj súčinnosť viery a z nej vychádzajúcej praxe.

Samuel Hahnemann tento aspekt svojej viery, zvlášť zdôrazňoval. Samuel často kritizuje „teoretické systémy“ v teológii, ktoré by mali viesť k praktickým postojom. V svojich predstavách v teológii aj v medicíne uprednostňuje Hahnemann postoje, ktoré sú orientované na prax a zdôrazňuje, že by sa malo upustiť od prebytočných teoretických sporov.

Haehl píše, že Samuell Hahnemann bol vychovávaný a vzdelávaný v duchu Roussseauových princípov, ktoré vtedy boli veľmi rozšírené vo vzdelaných vrstvách Európy.

Baron von_Brukenthal

Štúdium

V roku 1775 vo veku 20 rokov sa Hahnemann presťahoval do Lipska, aby tam študoval medicínu. Pretože nebol už podporovaný z domu v štúdiu, živil sa prekladmi prác z medicíny, ako aj vyučovaním cudzích jazykov. V roku 1777 sa presťahoval do Viedne, ale kvôli finančným ťažkostiam sa po menej ako roku presťahoval do Hermanstadtu spolu s baronom von Brukenthal /guvernérom zo Siebenbuergenu/, ako jeho osobný lekár.  Predpokladá sa, že dohromady ich dal aj fakt, že obidvaja boli protestanti a deisti. Túto úvahu podporuje aj fakt, že Hahnemann už po niekoľkých týždňoch /16. Októbra 1777/ vstúpil do tamojšej slobodomurárskej lóže.

Hahnemann ako slobodomurár

Hahneman bol vo svojom živote dvakrát členom Slobodomurárskej lóže, V Hermanstadte a v Lipsku. Slobodomurári mu  pomohli aj pri hľadaní zamestnania v Koethene, pri samotnej výrobe liečiv, kedy dostal výnimku, ako aj pri zverejňovaní jeho myšlienok v časopisoch.

Slobodomurári sa označovali ako spolok ľudí, ktorí sa zaviazali humanitnému ideálu tolerancie, rešpektovaniu ľudských hodnôt a mierumilovnému spolužitiu. Vznikli v stredoveku,  združovali zo začiatku murárov a kamenárov ale neskôr dovolili vstúpiť do svojich radov aj zástupcov iných povolaní. Ideály humanizmu boli blízke najmä intelektuálom, vedcom, spisovateľom, lekárom. V roku 1717 vznikla v Anglicku prvá veľká lóža a vroku 1723 vydal James Anderson „Konštitučnú knihu“, druh akejsi zbierky zákonov, ktorá v prepracovanom vydaní z roku 1738 okrem iného vyvolala veľkú kritiku klerickej cirkvi.

Jednou z hlavných zásad slobodomurárov bolo, že sa nevyžadovalo špecifické náboženské vyznanie, ale zdôrazňovala sa hlavne sloboda myslenia a rešpektovanie mienky jednotlivcov. Dôležitejší, ako príslušnosť ku kresťanskej cirkvi bol súhlas s humanitnými cieľmi a hodnotami, pridržiavanie sa dobra, ušľachtilosti a cti. Myšlienka tolerancie a nie príslušnosť k určitej cirkvi alebo miestu bola centrálnou myšlienkou tejto ideológie. Dvojnásobný odkaz na Noeho v tejto „Konštitučnej knihe“, sa rozumie ako povinnosť dodržiavania Božích prikázaní a Biblie.

Kým v iných európskych štátoch, slobodomurárov prenasledovala inkvizícia, slobodomurári v Prusku stáli pod ochranou Friedricha Veľkého, ktorý sám bol slobodomurár. Hoci Hahnemann nebol nejakým zapáleným aktivistom v slobodomurárskej lóži,  jeho ciele a hodnoty, ako aj morálka zodpovedala predstavám o Bohu podľa slobodomurárskych zásad.

Kliknite pre pokračovanie v 2.časti

Spracovala: Ing. Adriana Karšková, SAKHom.

Foto: Meissen – Albrechtsburg und Dom – 2017, commons.wikimedia.org

Foto: Baron von Brukenthal, commons.wikimedia.org