Samuel Hahnemann a jeho svetonázor – 2. časť
Hahnemanove cestovateľské roky
Hahnemann zostal 1 ½ roka u Brukenthala v Hermanstadte, kde v roku 1779 zložil doktorantskú skúšku, Po ¾ roku v Hettenstedte sa presťahoval do Dessau, kde sa spoznal so svojou budúcou manželkou Johanou Leopoldine Henriette Kuechler, s ktorou sa oženil v Gommerne, kde zobral miesto fyzika, aby zabezpečil rodine stabilný príjem. S touto manželkou mal 11 detí a podľa listov Hahnemanna prežili šťastné manželstvo. Manželka zomrela vo veku 66 rokov. V týchto rokoch sa veľakrát sťahoval, hlavne kvôli príjmu pre rodinu a bol činný vo viacerých oblastiach. Písal, prekladal, zaoberal sa chémiou, fyzikou a potom sa ako 50- ročný presťahoval do Torgau, kde si otvoril lekársku prax. Intenzívne liečil psychiatrických pacientov, zaoberal sa botanikou, dietetikou, chémiou a i. V tomto čase vznikli aj centrálne základy homeopatie.
Lipsko
V auguste 1811 sa presťahoval z Torgau do Lipska, kde v r. 1812 habilitoval (skúška, podobná dnešným atestáciám, poz. prekl.) a v septembri t.r. na základe svojho Organonu začal prednášať homeopatiu. Tieto prednášky nemali zo začiatku veľký ohlas, ale aj napriek tomu si získal mnohých žiakov, E. Stapf, G.W. Gross, F. Hartmann, K.G. Franz, C.G.H. Hornburg, E.F.Rueckert, W.E.Wislicenus, S.F. Langhammer. Zaujímavé je aj to, že časť týchto žiakov boli predtým študenti teológie, /dokonca pán Ruckert bol synom farára/, než sa začali venovať medicíne a homeopatii. Aj mnoho iných prívržencov homeopatie malo predtým teologické vzdelanie. Dá sa preto predpokladať, že okrem tém z medicíny sa preberali aj teologické témy.
Hahnemann okrem liečenia a prednášok si sám vyrábal homeopatické lieky, ale lekárnici v Lipsku podali na Hahnemanna žalobu, preto v roku 1821 opustil Lipsko a presťahoval sa do Koethenu.
Mélanied´ Hervilly Gothier
Mélanied´ Hervilly Gothier bola známou maliarkou a básničkou v Paríži. Mélanie trpela dlho chorobou Ticdouloreux a hľadala všade lekársku pomoc. Keď si prečítala francúzsky preklad Organonu, chcela poznať jeho autora, aby vyskúšala aj iné spôsoby liečby.
7.októbra 1834 sa stretol Hahnemann s Mélanied´ Hervilly- Gothier v Koethene, s ktorou sa do seba zaľúbili a po 3 a ½ mesiacoch aj zobrali. Hahnemann mal vtedy 79 rokov a Mélanie 34. Krátko na to sa presťahovali do Paríža. Dôvodom presťahovania sa do Paríža boli okrem iného tiež stupňujúce sa spory medzi alopatmi a homeopatmi.
Paríž
V Paríži viedli Mélanie a Samuel spoločne homeopatickú prax, kde mali pacientov zo všetkých vrstiev obyvateľstva. Hahneman aj vtedy veľa písal a zdá sa, že si roky s Mélanie užíval a bol pri nej šťastný. Zomrel vo veku 88 rokov v Paríži.
Hahnemann zomrel s vedomím, že čosi zvláštneho vynašiel a vytvoril. V posledných dňoch svojho života poprosil svoju pani, aby mu na náhrobný kameň dala vytesať „Non inutilis vixit“ (nežil som nadarmo).
Význam výrokov o Bohu v diele a listoch Hahnemanna
Keď Hahnemann hovorí o Bohu, nejde v mnohých prípadoch výlučne len o náboženské výroky, mnoho citátov sa vzťahuje na témy z medicíny. Veľakrát, keď sa Hahnemann vyjadruje o Bohu, slúži to ako rétorický prostriedok. Keď napríklad hovorí o mineráloch alebo rastlinách, ktoré majú slúžiť na liečenie, hovorí o nich ako o diele Boha na zdôraznenie ich liečivých vlastností.
V jeho výrokoch je cítiť hlbokú pokoru voči Bohu a stvoreniu. Veľakrát v listoch priateľom sa používajú slovné zvraty, ako „pán Boh ochraňuj, pán Boh zaplať, pán Boh pomáhaj“. Ďalším príkladom, kde používal náboženské zvraty sú listy chorým, kde varuje pacientov pred chybnými postojmi.
Pojem Boha v Hahnemanovom diele a listoch
Synonymá a atribúty Boha
V nasledovnej kapitole je špecifikovaný pojem boha a výňatky z listov a spisov. Ako vnímal Hahnemann Boha a aké atribúty a synonymá používal. V nasledovných odsekoch sú použité presné citácie z Hahnemanových listov a spisov.
Pojem Boha sa dá u Samuella Hahnemanna vnímať aj na základe jemu zapožičaných synonymov a atribútov nasledovne: Predstavuje sa tu ako osobný Boh, ktorému sú prisudzované vlastnosti ľudského bytia. Boh u Hahnemanna jedná / tvorí, je umelecky činný, vychováva/, je múdry a pripisujú sa mu vlastnosti, ako dobrota, spravodlivosť a svätosť. Predstavuje sa hlavne ako milujúci, dobrý a spravodlivý Boh, ktorý vystupuje voči ľudstvu ako tvorca, vychovávateľ, otec, ochranca a najvyššia morálna inštitúcia.
Boh a stvorenie v diele a listoch Hahnemanna
Hahnemann si myslí, že Boh stvoril svet. Stvorenie nebolo večné, ale vzniklo v časovom bode, ktorý stanovil Boh, teda je závislé od Boha. Pre neho sú ľudia, zvieratá a rastliny, zem „úplne všetko“ – stvorenie. Tomuto prisudzuje Hahnemann zvláštny dôraz, v súvislosti s Bohom. Boh je podľa neho tvorca všetkého a v prírode vládnu večné zákony, bez toho, aby sa niekoho pýtali, či smú. Svet je podľa Hahnemanna stvorený na princípoch dobra, užitočnosti, harmónie a krásy. Nič vo stvorení nie je prebytočné a všetko, čo sa vo stvorení nachádza slúži k spokojnosti ľudstva. Všetky prostriedky boli stvorené pre to, aby mohli vyliečiť všetko ale hlavne ľudstvo z jeho chorôb, len musíme spoznať a objaviť vlastnosti, známych a neznámych vecí a spoznať vzťahy medzi nimi. Zvláštny význam majú pre Hahnemanna tie prírodné látky, ktoré sa dajú použiť na liečbu chorôb. Na jednom mieste píše: „Nekonečnú silu prepožičal pán Boh svojej prírode! Priveďme ju k činnosti!“
Pojem ducha u Hahnemana
Hahnemann vníma pomer medzi telom a duchom, ako slobodnú nadvládu ducha nad ľudským telom a mieni pritom špeciálne „múdreho“ ducha.
V akom spojení je pán Boh s človekom, sa tu čiastočne odvádza od pojmu duch. Duch ako rozumná, vedomá a plánujúca časť človeka je darom od Boha ľudstvu a tiež vlastnosť Boha. V týchto súvislostiach a v tomto spojení vidí Hahnemann zvláštnu spojitosť medzi človekom a Bohom.
Kliknite pre pokračovanie v 3.časti.
Spracovala: Ing. Adriana Karšková, SAKHom.
