Slovenská akadémia klasickej homeopatie

zaujimalo by ma ak zdravy clovek vykona skusku lieku co sa deje potom?dostane nejaky protiliek alebo po vysadeni lieku sa telo dostane do normalu same?ked liek spusti priznaky existuje protiliek ktory to vylieci?
dakujem za odpoved.

Pri provingu, t.j. skuske lieku nezvykneme davat ziadne antidotum. Zmeny su casto velmi jemne a clovek, ktory nie je zvyknuty na skusky liekov si ich ani neuvedomi. Ja som za taketo jemne provingy. RObime to tak, ze skupina ludi si vezme len jednu davku a potom si vsima, co sa s nimi deje. Vyhodnotime to po niekolkych dnoch. Klasicke provingy sa robia tak, ze ucastnici opakovane uzivaju homeopaticky liek, az kym si neuvedomia, ze sa u nich objavuju prve priznaky. Vtedy prestanu. Casto su pritom sami, len maju prideleneho niekoho, kto ich sleduje a snazi sa im pomoct odlisit priznaky. Mam rad skupinove provingy, lebo tam sa zosilni posobenie lieku nie opakovanou davkou, ale kolektivom.
Nie je potrebne brat antidota, pretoze priznaky sami odozneju v priebehu niekolkych dni. Len velmi citlivi jedinci na dany liek, mozno 1-2 zo sto maju priznaky dlhsie, t.j. este 2-4 tyzdne. Potom ich uz nema nikto.
Je potrebne povedat, ze skoro pri kazdej skuske lieku (provingu) dochadza u viacerych ucastnikov k zlepseniu ich zdravotnych tazkosti. Uz viaceri kolegovia si takto nasli svoj presny liek, ku ktoremu by inak nikdy neprisli, pretoze provingy robime vacsinou s novymi, neznamymi liekmi.
Proving je velmi zaujimava skusenost, ktora nam pomaha sebapozorovat sa a nauci nas odosobnist sa, uvedomit si, ze to ako reagujeme je casto dane len vonkajsimi impulzami a nie nasou skutocnou podstatou.

Čo však vtedy, ak je podaný nesprávny liek a je podávaný opakovane dlhodobo, s postupne zvyšovanými potenciami? Alebo ak aj je indikácia pre liek, no je podaný v nevhodnom načasovaní (povedzme, že pred jeho nasadením by mal byť ešte užitý iný liek) a jeho užitie vyvolá u liečeného "zahltenie" systému uvoľneným, predtým potlačeným, materiálom ktorý jedinec nemá kapacitu spracovať?

Podstata homeopatickeho liecenia je vytlacanie jednej choroby druhou. Homeopaticky liek je vlastne umela choroba, ktora ak ma rovnaky tvar ako prirodzena choroba, dokaze ju vytlacit. Vyhoda umelej choroby je v tom, ze je pod nasou kontrolou. Velmi dolezita zasada, ktoru velmi zdoraznoval uz Samuel Hahnemann je princip minimalnej davky, nielen to, ze pouzivame dynamizovane lieky, ale aj to, ze nedavame liek, ked uz nie je potrebny. Ak sa podavanie homeopatika prehana, samozrejme moze to mat negativny ucinok na organizmu, vyvola sa umela choroba.
Kazda choroba je pokazena spatna vazba regulacnych mechanizmov organizmu, ktore sa nevedia vratit do rovnovahy pod vplyvom vonkajsieho (teplo alebo chlad, ziarenie, uraz, virusy) alebo vnutorneho faktora (psychicky stav, hormonalna nerovnovaha pocas dospievania, menopauzy, tehotenstva, menzes...). Homeopaticky liek posobi v smere tejto nerovnovahy, akoby ju chcel este viac prehlbit a tym aktivuje, "prebudi" vlastne regulacne mechanizmy organizmu, ktore vratia organizmus do povodneho rovnovazneho stavu. To je velmi dolezity rozdiel voci inym sposobom liecby. Homeopatia vyuziva sekundarny efekt, t.j. vlastnu reakciu organizmu na podany liek a nie primarny efekt (priame posobenie lieku na organizmus) ako je to u vacsiny ostatnych terapeutickych metod (konvencna alopaticka medicina, cinska medicina, fytoterapia, ajurveda).
Samozrejme, musime vediet, co robime.
(Presunul som tuto temu do casti O homeopatii.)

Niektoré homeopatiká umožňujú vyjasniť stav. Napr. Frans Vermeulen: Dětské typy v homeopatii pri Sulphure píše: "Obrazy nemocí, ktoré byly potlačeny penicilinem, hormonálními mastmi nebo komplexní homeopatií, lze Sulphurem pročistit, a tak se znovu odkryje individuální symptomatický obraz."

Metódy postupného odkrývania vrstiev sú pekne opísané v Ian Watson: Průvodce metodami homeopatické léčby.