Americký spisovateľ Nathaniel Hawthorne povedal, že šťastie je ako motýľ, ktorý keď je prenasledovaný, je vždy kúsok pred rukou, ktorá ho chce chytiť, ale ktorý keď si v tichosti sadnete, môže nad vami zažiariť. Motýle ľudí odjakživa fascinovali a pre ich rôzne formy života sa stali v rôznych kultúrach symbolom ľudskej duchovnej transformácie, rastu a zmeny.

Motýle sú dnes čoraz častejšie využívané vo forme homeopatického lieku, prostredníctvom ktorého prinášajú úľavu v chorobách stále väčšiemu počtu ľudí. K homeopatovi prichádzajú najčastejšie pre problémy s kožou, chronickým zápalom dutín a močového mechúra i s autoimunitnými ochoreniami.

Som ako iskra prinášajúca radosť

Kvôli dlhotrvajúcej frontálnej sinusitíde ma navštívila mladá žena, ktorá už na prvý pohľad pôsobila veľmi zaujímavo. Citlivo a farebne zladené oblečenie s make upom prezrádzalo zmysel pre estetiku. Rozprávala o sebe otvorene, s určitou dávkou ľahkosti a nadhľadu. Snaží sa žiť zdravo a ekologicky. Je kreatívna, miluje prírodu, slnko a čerstvý vzduch, na ktorom sa všetky jej problémy zlepšia. Chodí pravidelne na túry a svoje fyzické a duševné zdravie podporuje aj cvičením jogy. Okrem toho sa zaujíma o ezoteriku a duchovný vývoj, ktorý opisuje ako stúpanie po duchovnej ceste.

Sama, bez partnera a detí

Myslí si, že jej zdravotné problémy súvisia so vzťahmi v jej živote, v ktorých si neustále hľadá svoje miesto. Trápi ju, že je stále sama, bez partnera a detí. Má pocit, že nikam nepatrí, že nemá svoj vlastný domov. Akoby blúdila niekde, kde ju nikto nevidí, ale ona vidí všetkých. Akoby sa nachádzala v nejakom medzipriestore. Tento pocit sa prvýkrát objavil v detstve a to aj napriek tomu, že vyrastala v rodine s dvoma súrodencami.
„Vždy som sa cítila odstrčená a musela som bojovať o to, aby ma prijali. Starší súrodenci sa so mnou nechceli hrať a rodičia mi nevenovali dostatok pozornosti a lásky.“ Chýbal jej otec, lebo nebol doma pre ňu, keď to najviac potrebovala. „Doteraz sa cítim niekde mimo a odstrčená, hoci by na to dôvod ani nemal byť, lebo keď sa nad tým zamyslím, rodina ma tak určite nevníma. Ale akoby som nič nedokázala. Nevyštudovala som vysokú školu, nemám vlastnú rodinu a nedokázala som v živote nič horibilné.“

Podľa nej možno práve nevysporiadaný vzťah s otcom a chýbajúci pocit lásky z detstva ovplyvnil jej nenaplnené partnerské vzťahy. Partnerstvo by malo byť podľa nej o vzájomnej podpore, starostlivosti a zodpovednosti, no zároveň považuje za dôležité zachovať si vo vzťahu slobodu a nezávislosť. Na otázku, aký by mal byť jej partner, odpovedala: „radostný, spontánny, vie sa hrať a šantiť ako dieťa, ale zároveň je zodpovedný a starostlivý“.

Silný vzťah k deťom

Ako outsider, neprijatá a nepochopená, sa cíti byť aj v pracovnom kolektíve. „Možno by som to mohla prirovnať k okraju priepasti. Na jednej strane mi je tam nepríjemne, lebo sa bojím, že spadnem a na druhej strane sa modlím, aby som spadla (odišla z kolektívu a práce), lebo ma to určite posunie ďalej. Vlastne tam patriť nechcem. Vládnu tam hodnoty, ktoré nie sú čisté a sú mi proti srsti.  A nechcem sa meniť k horšiemu len preto, aby som do tohto kolektívu zapadla.“ Pracuje ako učiteľka v materskej škôlke, v ktorej zostáva naďalej kvôli deťom. „Už dávno som si všimla, že mám k nim silný vzťah. Vnímam ich ako úprimné a pravdovravné, lebo nedokážu klamať do očí ako rodič alebo dospelý. Možno preto, že vo mne samej je stále niečo detské, im tak rozumiem a mám s nimi trpezlivosť.“

Cítim sa ako víla z rozprávky

Počas konzultácie sa zvyknem pýtať klientov, k čomu by sa prirovnali, čo vystihuje ich podstatu. Často sa  potrebujú nad tým nachvíľu zamyslieť, no táto žena mi spontánne odpovedala. „Cítim sa ako víla z rozprávky Na vlásku. To ako s úžasom vnímala svet vonku, ako snívala o hviezdach, ako sa pozerala na kvietky. Aj ja sa viem nadchnúť tou detskou úprimnou radosťou a bezprostrednosťou. V prírode môžem byť sama sebou, nadchnúť sa jej krásou. Som tiež ako slnko alebo iskra, lebo dokážem v ľuďoch niečo zapáliť, priniesť teplo, ochranu a radosť zo života.“

Motýle v homeopatii

Téma detí, víl, estetického vnímania a kreativity spolu s jej životným príbehom a myšlienkovým postojom viedli ku skupine homeopatík z motýľov. Ľudia, ktorí potrebujú motýlí liek, zvyknú rozprávať o etapách rastu ako o nevyhnutnosti pre ich osobný vývoj. Majú potrebu sa vyvíjať a stať sa lepším človekom.

Ako deti sa mohli cítiť byť nechránení dospelými alebo vlastnými rodičmi. Môžu mať pocit, že sa o nich nestarali, že im chýbalo vedenie zo strany otca, s ktorým nikdy nemali dobrý vzťah. Podobne ako je obdivovaná krása a jedinečnosť motýľa, aj oni túžia po ocenení a dobrej mienke najbližších. Jej nedostatok sa snažia kompenzovať snahou dokázať niečo v živote. Do obdobia dospelosti si tak nesú nevyriešené vzťahy s rodičmi a neskôr riešia svoj vnútorný pocit opustenosti a osamelosti, neuvedomujúc si, že pochádza z čias detstva.

Morpho peleides

Citlivej mladej žene priniesol úľavu od bolestivého zápalu dutín Morpho peleides (modré morfo), homeopatikum pripravené z krásneho tropického motýľa. Hovorí sa o ňom, že na koho sadne, ten bude zaručene zdravý. Spoznáme ho podľa žiarivej tyrkysovej farby, ktorou však nie sú jeho krídla skutočne pokryté, ale vzniká odrazom svetla na maličkých dierkach nachádzajúcich sa na povrchu krídel.

Jednou z tém provingu od Patricie Le Roux bola túžba, aby si ma všimli, aby som ukázala samu seba.

Hlbší terapeutický efekt homeopatika nenechal na seba dlho čakať. Okrem vyliečenia bolestivej sinusitídy v nej otvoril potrebu vysporiadať sa so vzťahom k otcovi. Po dlhých rokoch sa s ním dokázala otvorene porozprávať a dať zo seba všetko to, čo ju ako dieťa trápilo.

Autor: Mgr. Janette Bakajsová, SAKHom.

Článok bol v upravenej podobe publikovaný v časopise Balans č. 4/2018.

Úvodné foto: wikipeda.org│Thomas Bresson [CC BY 3.0 (https://creativecommons.org/licenses/by/3.0)]